2,177 words

English original here

Pred niekoľkými rokmi mi priateľ povedal podobenstvo o druhu hominidov, ktorý neprežili, hoci mohli vládnuť Zemi. Títo hominidi považovali každého tvora za úplne jedinečného. Keď vyskočil tiger z temnoty a jedného z nich odsúdil k tragickému osudu, nebolo to pre nich dôvodom, aby zovšeobecňovali tigrov ako skupinu. Takže keď začal druhý tiger obchádzať v tieňoch na pokraji ohňa, nesúdili ho na základe chovania prvého tigra. V skutočnosti, ak sa aj vrátil prvý tiger, neposudzovali by ho na základe jeho chovania v minulosti, pretože vtedy bolo vtedy a teraz je teraz: dva unikátne, jedinečné momenty v čase.

Aj keď tigre nie sú vždy ľudožrúti, a ľudožrúti nemajú vždy hlad, tie úbohé tvory aj tak vymreli, pretože ich problémy sa neobmedzovali iba na tigrov. Nedokázali sa poučiť zo žiadnej skúsenosti. Boli jednoducho príliš hlúpi na to, aby prežili.

Prežitie, ako môžete vidieť, vyžaduje schopnosť učiť sa z minulých skúseností, takže je možné predvídať a dokonca ovládať tie budúce. K tomu je však nutné uznať, že nie sú iba jednotlivé tvory, ale aj skupiny tvorov. Jednotlivec patrí k tomu istému druhu, ktorý zdieľa tie isté vlastnosti. A od tej chvíle, ako tak urobíme, môžeme usudzovať, že ak bol tiger nebezpečný raz, bude zrejme nebezpečný aj nabudúce. A ak je nebezpečný jeden tiger, je pravdepodobné, že ostatné tigre budú tiež nebezpečné. Takže ak je niekto z nás zabitý tigrom, môžeme prijať primerané opatrenia, aby sa to neopakovalo.

Vyvodzovanie záverov o druhoch, založených na jednotlivcoch, sa nazýva indukčné zovšeobecňovanie. Vďaka indukcii môžeme odvodiť, že všetci členovia druhu sú “ako ten”, s ktorým sme mali skúsenosť. Z týchto fialových bobúľ mi bolo dnes zle, tak mi z nich bude pravdepodobne zle aj zajtra, pretože ich vlastnosti sa cez noc pravdepodobne nezmenia. A pretože ste rovnakého druhu ako ja, môže byť zle aj vám. A pretože fialové bobule na tomto kríku sú rovnaké ako na druhom, bude nám z nich asi zle taktiež. Mäso tohto zvieraťa mi chutilo, tak bude asi chutiť aj vám, pretože sme rovnakého druhu. A ďalšie zvieratá toho istého druhu nám tiež asi budú chutiť, lebo majú rovnaké vlastnosti.

Avšak indukcia nás tiež učí, že vlastnosti majú sklon ukladať sa do zvonovitej krivky s veľkým množstvom typických prípadov v strede, a malým množstvom netypických prípadov na každom konci. Z typických fialových bobúľ nám bude zle, ale na každom kríku môže byť niekoľko, ktoré nebudú mať žiaden negatívny vplyv, a iné, ktoré sú vyložene jedovaté. Teda indukčné zovšeobecňovanie znamená “nie vždy, ale obvykle.” Vo všeobecnej terminológii môžeme povedať: “Nie všetky X sú také.” Ale väčšina X taká je.

Induktívna úvaha je teda pravdepodobnostná. Vždy je možnosť, že sa nejedná o typickú inštanciu druhu. Ale to nie je veľmi pravdepodobné, pretože “netypické” je už z definície vzácne. Okrem toho, ako získavame stále viac skúseností, stáva sa menej pravdepodobným, že stretneme výnimku a naše zovšeobecňovanie druhu pevnie. Dokonca dokážeme vycítiť čo je typické pre výnimky.

Aj keď sa to v bežnom jazyku nepoužíva, môžeme odkazovať na dobre zavedené indukčné zovšeobecňovanie ako na “stereotyp”, ktorý pochádza z gréckeho stereo (στερεός) “ustálený”, alebo “pevný” a gréckeho typos (τύπος), alebo “typ”.

Indukčné zovšeobecňovanie nielenže nám umožní poučiť sa z minulých skúseností, čo by mohla byť iba teoretická výhoda. Indukcia má tiež významný praktický vplyv, pretože nám umožňuje predvídať budúce skúsenosti založené na tých minulých. To umožňuje, aby sme konali účelne, dokonca zasahovali do smerovania udalostí a riadili prírodné javy.

Ďalším slovom na predvídanie budúcich skúseností je ich pred-súdenie. Iné slovo pre pred-súdenie je predsudok. Niektoré predsudky môžu byť úplne nepodložené a iracionálne – napríklad predsudky zakorenené v zlých indukčných zovšeobecneniach, poverách, alebo duševných chorobách – a jednanie podľa nich môže viesť ku katastrofe. Ale dobre podložené indukčné zovšeobecňovanie (stereotyp) je základom odôvodnených predsudkov, ktoré môžu byť veľmi výhodné, napríklad nám pomáhajú rozlišovať medzi nebezpečnými a miernymi zvieratami, medzi jedovatými a jedlými hubami, atď.

Indukcia vďaka tomu, že nám dáva schopnosť predvídať budúce udalosti, je základom praktického myslenia, ktoré je hlavným prostriedkom na prežitie ľudstva. Indukcia je tiež základom vedy a techniky, ktorá nám umožňuje hlbšie pochopiť prírodu, a tak predvídať a lepšie ju kontrolovať. Indukcia je teda základom prebiehajúceho dobýjania prírody, ktoré nazývame modernizáciou a pokrokom.

Stereotypy a opodstatnené predsudky môžu byť triumfom induktívneho uvažovania a základov zdravého rozumu, vedy, technológie a pokroku. Ale dnes, keď príde na posudzovanie ľudskej bytosti, dozvedáme sa, že stereotypy a predsudky sú zlé, a že každý jednotlivec by mal byť posudzovaný podľa svojho správania a nie na základe minulých skutkov svojej skupiny. Dozvedáme sa, že je nespravodlivé posudzovať jednotlivcov na základe ich príslušenstva v skupine.

Tento postoj je druhom perverzného individualizmu. Ja sám som zástancom Aristotelského individualizmu. Myslím si, že zmyslom života je dotiahnutie našich individuálnych schopností do dokonalosti. Pokiaľ ide o politiku, dobre usporiadaná spoločnosť by mala podporovať individuálnu sebarealizáciu a zdokonaľovanie, pokiaľ to nie je proti dobru celej spoločnosti.

Perverzný individualizmus však odmietam, pretože nemá nič spoločné s individuálnym sebazlepšovaním. V skutočnosti robí z hlúposti morálny imperatív, pretože útočí na indukčné zovšeobecňovanie ako také, ktoré je základom zdravého rozumu, vedy, technológie a moderného sveta. Perverzný individualizmus vyžaduje, aby sme sa správali ako hypotetickí hominidi uvedení vyššie, ktorí boli jednoducho príliš hlúpi na to, aby prežili.

Falošný individualizmus je v skutočnosti aplikovaná forma nominalizmu, čo je teória, že na svete neexistujú žiadne prirodzené druhy, len jednotlivci, a všetky koncepty druhov sú len spoločenské konvencie alebo “konštrukcie”. Podľa falošného individualizmu spravodlivosť vyžaduje, aby sme ignorovali všetky skupiny – s výnimkou akéhosi “ľudstva” – a súdili každého jednotlivca samostatne, bez akýchkoľvek predsudkov na základe jeho členstva v akejkoľvek vykonštruovanej kategórii, ako je napríklad rasa. Nominalizmus je však metafyzicky nesprávny. Máme skutočné prírodné druhy. Jednotliví členovia týchto druhov zdieľajú spoločné rysy, ktoré nám umožňujú robiť pravdepodobnostné predpovede o nich na základe toho, čo vieme o ich druhu.

Individualista by však mohol reagovať, že aj keď nominalizmus je metafyzicky falošný a existujú prirodzené druhy, mali by sme stále dať bokom naše opodstatnené stereotypy a predsudky, a súdiť každého a každú ľudskú bytosť ako jednotlivca. V skutočnosti máme posudzovať každého jednotlivca ako výnimku, aj keď väčšina z nich výnimkou nie je. Prečo? Pretože podľa všetkého má každý jedinec nekonečnú hodnotu, takže vyjadrenie spravodlivosti je absolútnym dobrom a páchanie bezprávia je absolútnym zlom. Musíme sa chovať, akoby bol nominalizmus pravdivý, pretože existuje mizivá možnosť, že by sme boli nespravodliví voči cudzincovi.

Táto pozícia je moralistická absurdita, pretože jednoducho nemôže byť realizovaná. Na tejto planéte existuje sedem miliárd ľudí. Je nemožné zaobchádzať s každým a všetkými, ako so zvláštnou snehovou vločkou. Ak by sme to skúsili aj s obmedzeným počtom ľudí, ktorých stretávame v bežnom živote, spotrebovalo by to všetok váš čas potrebný pre vaše vlastné ciele, teda pre skutočný život. Pretože zmyslom života je sabarealizácia, a čas, ktorý máme k dispozícii, je krátky, nemôžeme sa jednoducho zaoberať tým, aby sme každého spoznali.

Jedným zo spôsobov, ako civilizácia napreduje, je že nám dáva možnosť stretnúť sa s omnoho väčším počtom ľudí, než ich dokážeme spoznať ako jednotlivcov. Napríklad trhová ekonomika umožňuje jednotlivcom komunikovať s miliónmi ďalších po celom svete cez obrovské, symbolické, anonymné médium, ktoré – aspoň teoreticky – umožňuje všetkým účastníkom ich individuálnu sebarealizáciu.

Psychológovia zistili, že ľudská myseľ sa dokáže vysporiadať s okolo 150 priamymi osobnými vzťahmi, čo znamená, že ak by sme mali konať s ľuďmi iba ako s jednotlivcami, civilizácia by sa musela vrátiť k zložitosti loveckej spoločnosti, alebo vidieckej dediny.

Opodstatnené stereotypy a predsudky umožňujú vytváranie veľmi komplexných spoločností tým, že vieme jediným pohľadom posúdiť jedinca a rozhodnúť sa, či k nemu pôjdeme s otvorenou náručou, alebo sa mu radšej vyhneme. Vzhľadom k tomu, že prirodzené druhy sú početne obmedzené, človek si vytvára vlastné druhy viditeľne odlíšené – rečou, oblečením, uniformou – ktoré nám umožňujú orientovať sa v zložitých sociálnych situáciách na prvý pohľad. Napríklad černoch oblečený v odeve hulváta z geta signalizuje nebezpečenstvo, zatiaľ čo černoch v policajnej uniforme signalizuje dôveryhodnosť.

Navyše, ak sú stereotypy zlé, prečo idú ľudia do krajnosti aby sa stali stereotypmi? Všetci chceme nájsť rovnako zmýšľajúcich ľudí a obliekanie sa určitým spôsobom je jedným z prostriedkov ako ukázať, do ktorej skupiny patríme. Hipster, metalista, obchodník, žena s kariérou, štetka, proletár, gay, čierny kriminálnik, atď. Čierni robia veľké problémy a ich obliekanie sa do drahých šiat s výzorom kriminálnikov signalizuje, že sú nebezpeční, alebo takými aspoň túžia byť. Prečo si bieli liberáli myslia, že je neúctivé brať ich signalizáciu vážne?

Myšlienka, že by sme sa vždy mali správať k ostatným ako k jednotlivcom tiež oslabuje jeden z najväčších darov modernity: súkromie. Je módne smútiť nad neosobným a sprostredkovaným charakterom modernej spoločnosti, ale v menšom meradle, v tesnejšej spoločnosti, každý vie všetko o každom. Tak môže byť oslobodzujúce žiť v spoločnosti, v ktorej vás väčšina pozná iba zbežne a podľa peňazí, ktoré utratíte. Pred rokmi mi môj študent povedal, že vyrastal v malom mestečku v Georgii plnom zvedavých, kritických baptistov. Len ťažko sa mohol dočkať, až sa presťahuje do Atlanty, “kde som mohol hrešiť.”

Za akých podmienok chceme byť súdení ako zvláštne snehové vločky? Všetci chceme spravodlivé zaobchádzanie, keď sa uchádzame o prácu, alebo sme súdení za svoje skutky. Ale aj vtedy sa budeme snažiť viac skryť ako odhaliť. Navyše vieme, že zamestnávatelia často prihliadajú len na najpovrchnejšie kritériá – jednoducho preto, že nemajú čas ísť viac do hĺbky. Ale dúfame, že sa dočkáme spravodlivosti aspoň od trestných súdov. Mimo toho, keď nie je nič dôležitého v stávke, stačí nám orientovať sa predsudkami a stereotypmi, teda hrať na pravdepodobnosť s ostatnými a prijímať, že iní robia tak isto s nami.

Keďže nikto nemôže súdiť každého vždy ako jednotlivca, dá rozum, že ľudia vyťahujú tento imperatív, keď ho chcú použiť ako zbraň proti iným. Univerzalisti z ľavice aj pravice túto zbraň obvykle nasadzujú proti akejkoľvek forme rasizmu, nacionalizmu, tribalizmu, alebo antipatie voči rôznym náboženským skupinám, alebo sexuálnym deviantom. Samozrejme, ak trocha pichnete do týchto univerzalistov, zistíte, že sú plní pokrivených a emočne zaťažených stereotypov a predsudkov voči svojim oponentom.

“Nie všetky X sú také,” hovoria univerzalisti, čo znamená, že je smrteľný hriech, ak neoceníte jedinečnosť každej osobitnej snehovej vločky. A pretože členstvo v skupine nikdy nemôže byť základom pre vylúčenie niekoho z našej spoločnosti, nemôže existovať žiadna rasovo a etnicky homogénna spoločnosť, a my nemôžeme podporovať žiadne normy sociálneho a sexuálneho správania. Tak je perverzný individualizmus iba nástroj, ktorý nám znemožňuje odolávať etnickému vykoreneniu a sociálnej dekadencii. Aký druh ľudí káže (ale nepraktikuje) “slepotu” k rase, národnosti, náboženstvu a sexuálnej identite ako morálny imperatív? Samozrejme ľudia, ktorí sú k ničomu.

Ak navrhnete diskrimináciu pedofilov, bude vám povedané, že nie všetci obťažujú deti a vy nemôžete robiť nič proti nim, kým neboli chytení pri čine. Ak navrhnete diskrimináciu černochov alebo mesticov, pretože sú náchylní k trestnej činnosti, dostane sa vám odpovede, že nie všetci sú takíto a nemôžete proti nim nič robiť, až kým skutočne nespáchajú zločin. Ak navrhnete diskrimináciu moslimov z dôvodu, že ich náboženstvo prikazuje klamať, znásilňovať, terorizovať, vraždiť, zotročovať a zvrhávať všetky vlády, bude vám povedané, že nie všetci moslimovia sú takíto a nemôžete urobiť nič proti nim, až kým nespáchajú trestný čin. Ak navrhnete diskrimináciu Židov, pretože sú nepriateľskou elitou pracujúcou na skorumpovaní našich politikov a kultúry a na zničení našej rasy propagovaním bielej viny, miešaním rás a riadenou imigráciou, bude vám povedané, že nie sú všetci takíto, a bol by to kolektivizmus, ak by sme s nimi zaobchádzali jednoducho ako s nepriateľskou skupinou. Musíme jednať so všetkými členmi problémových skupín, ako keby boli nevinní až kým sa nepreukáže opak. Je nemorálne žiadať, aby sa sami pokúsili oddeliť od problémových skupín. Namiesto toho im musíme dať príležitosť, ktorá zvýši šancu nám uškodiť. A to znamená – žiadne obmedzenia, žiadne normy.

Títo perverzní individualisti nám môžu dokonca skúsiť argumentovať, že vojaci útočiacej armády nás nechcú všetci zabiť, takže by bolo nespravodlivé, ak by sme ich zabili my len preto, že nesú proti nám zbrane. Ale v tejto chvíli by už bolo jasne vidieť, čo sú zač a boli by postavení k múru. Samozrejme, už by mohlo byť príliš neskoro.

Som nacionalista, pretože som presvedčený, že rasová, etnická a náboženská rozmanitosť v rámci toho istého politického systému nie je silnou, ale slabou stránkou. Je to konštantný zdroj tlejúceho napätia, ktoré sa často rozhorí do nenávisti a násilia. Tak je najlepšou zárukou mieru a harmónie vytvorenie samostatnej vlasti pre všetky národy. Zdravá spoločnosť vyžaduje tiež normy týkajúce sa sexuality, manželstva a výchovy detí. Teda spoločnosť musí praktikovať diskrimináciu. Musíme rozlišovať medzi tým, kto je náš a kto nie. A v rámci našej skupiny musíme rozlišovať medzi normálnym a abnormálnym, optimálnym a neoptimálnym, rešpektujúcim zákony a zločincom.

Môžeme slobodne priznať, že existujú dobrí černosi, moslimovia a Židia. Len ich jednoducho nie je dosť podľa našej chuti. Ale ak aj by tieto skupiny boli rovnaké alebo lepšie ako my – a oni sú lepší v niektorých smeroch – nie sú to jednoducho my, a my chceme vytvoriť spoločnosť pre nás a pre naše potomstvo. My nevytvárame tím pre športový zápas alebo súťaž v hláskovaní náborom výnimiek z veľkého rozsahu odlišných skupín. Usilujeme o vytvorenie homogénnej komunity s plným rozsahom priemerných aj výnimiek, teda organickú bielu komunitu, ktorá je jednej krvi a jednej kultúry, ale rôznorodých schopností, názorov a záujmov, takže všetci naši ľudia si nájdu doma svoje miesto.

Source: http://www.protiprudu.org/na-obranu-predsudkov/