Counter-Currents
1,136 words
English original here
Corneliu Zelea Codreanu
Väzenské poznámky,
s dodatkom Júliusa Evolu o Železnej garde.
Trans. anonymous
Logik Forlag, 2015
Táto štíhla kniha (iba 128 strán, vrátane mnohých strán s fascinujúcimi fotografiami) je povinným čítaním nielen pre obdivovateľov Cornelia Codreanua, ale tiež i pre obdivovateľov Júliusa Evolu, keďže obsahuje všetky Evolove spisy o Codreanovi a Železnej garde.
Codreanu (13.september, 1899 – 30.november, 1938) bol charizmatický zakladateľ a líder rumunskej Železnej gardy alebo Légie archanjela Michaela (známej tiež ako Legionárske hnutie). Železná garda bola vo všetkých základných rysoch fašistickým hnutím: bola nacionalistická, rasialistická, tradicionalistická, autoritárska, aristokratická, militantná, anti-kapitalistická, anti-komunistická, anti-semitská a sľubujúca národné znovuzrodenie prostredníctvom obnovy tých najhlbších tradícií rumunského národa.
Codreanu hlásal, že fašistické hnutia smerujú k ochrane a regenerácii 3 elementov:
– vitálnej sily (rasa),
– formy (spoločenský a politický poriadok) a
– ducha.
Nemecký národný socializmus kládol dôraz na rasu, taliansky fašizmus na politický poriadok. Železná garda zase zdôrazňovala duchovnú stránku veci.
Vskutku, Železná garda bola vo svojej podstate iniciačným spirituálno-vojenským rádom, ktorý vstúpil do politiky. Asketický režim gardy zahŕňal pôst a modlitbu rovnako ako vojenský výcvik. Garda mala dokonca vlastný prápor samovražedných vojakov, ktorí sa zaviazali dodržiavať celibát. V skutočnosti Légia archanjela Michaela kládla mimoriadny dôraz na sebaobetovanie pre spoločné dobro.
Aby ste to celé lepšie pochopili, skúste si predstaviť, že by všetko bolo naopak a NSDAP by vyrástla z SS. Hoci lepšou analógiou ako SS by tu boli templárski rytieri alebo teutónski rytieri. Na rozdiel od SS bola totiž Železná garda hlboko a z podstaty kresťanská (v jej prípade išlo o rumunské pravoslávie).
Ale bol tu tiež jeden element, ktorý prekračoval kresťanstvo. Legionári boli ochotní obetovať nielen svoje duše, ale i telá. Boli pripravení čeliť hnevu samotného pekla pre boj za ich vlasť.
Codreanova politická kariéra začala v roku 1923 v opozícii voči emancipácii rumunského židovstva. V novembri roku 1927 založil Légiu. Išlo o mladú skupinu (priemerný vek bol 27 rokov) a pozostávala prevažne z radov vysokoškolských študentov a roľníctva.
Od založenia Légie bol Codreanov život plný aktivity. Légia sa vrhla do komunitnej práce a politických akcií vrátane príležitostných atentátov a pogromov (ďalšia skupina, ktorú možno k Légii prirovnať je moslimský mystický rád assassinov). Železná garda bola zakázaná, neskôr legalizovaná. Codreanu a ďalší lídri Légie boli uväznení a neskôr pozvaní do kabinetu.
Od roku 1930 bol hlavným protivníkom Codreanua rumunský kráľ Karol II, tzv. fašistický kráľ. Karol je vskutku fascinujúca, hoci odpudivá osobnosť. V roku 1925 utiekol s Magdou Lupescu, dcérou židovského lekárnika, ktorá sa nakoniec stala jeho treťou ženou. Kvôli tomu bol vylúčený z nástupnictva na trón a v roku 1927, keď jeho otec kráľ Ferdinand I. zomrel, trón pripadol Karolovmu päťročnému synovi Michaelovi, ktorý vládol pod regenstvom. Avšak v roku 1930 sa Karol vrátil do Rumunska a uskutočnil prevrat namierený proti svojmu vlastnému synovi. Dosadil sa na trón a vládol ako kráľ Karol II., nie však na základe nástupníckeho práva alebo rumunského práva, ale ako kvázi-fašistický diktátor.
Po neúspešnom pokuse kooptovať a skrotiť Železnú gardu sa ju nakoniec Karol rozhodol potlačiť. V apríli 1938 dal Codreanua a ďalších lídrov Železnej gardy zatknúť. Codreanu bol súdený za vlastizradu na základe vykonštruovaných dôkazov a odsúdený na 10 rokov nútených prác.
Väzenské poznámky boli napísané práve počas tohto obdobia. V recenzovanom zväzku zaberajú 50 strán a nepredstavujú samostatné literárne dielo. Sú o málo viac než poznámkami pod čiarou pre Codreanuovu hlavnú prácu „Pre mojich legionárov: Železná garda“. Ale napriek tomu sú stále veľmi silné. Ide o povinné čítanie pre všetkých obdivovateľov Kapitána a jeho veci.
Codreanu poskytuje živý hlas svojho utrpenia, úzkosti a rozhorčenia, rovnako ako jeho boj s tým, aby sa udržal na uzde. Osamelosť väzenia je zdôraznená citlivým príbehom starostlivosti o šteňa, myš a dokonca kobylku, s ktorými Codrenau zdieľal svoje chudobné prídely, zatiaľ čo sa vši a blchy kŕmili na jeho čoraz viac krehkom tele.
Napriek tomu, že ho cirkev zradila a odsúdila, sú Codreanove poznámky plné intenzívnych vyjadrení kresťanskej piety, obzvlášť rozjímania o utrpení Ježiša, ale i o jeho nepriateľoch a ich klamstvách a úskokoch, ktoré boli do značnej miery rovnaké ako ich výsledky.
Podobne ako Hitlerova hviezdna ruža, i Železná garda sa postupne stávala viac militantnou, s pocitom, že moc je už blízko. Kráľ Karol zo strachu, že bude zosadený, si nakoniec objednal vraždu Codreanua a 13 ďalších lídrov Légie na noc 30.novembra 1938. Boli uškrtení a zastrelení a ich telá hodené do kyseliny. Následne boli pochovaní pod 7 tonami betónu.
Kráľ však netušil, že práve stvoril mučedníka. Codreanu sa po svojej smrti stal ešte viac slávnym a legionári viac militantnými.
V roku 1940 bol Karol II donútený odstúpiť rumunské územie najprv Stalinovi, potom Maďarsku a Bulharsku. Nakoniec bol zosadený z trónu a spolu s Magdou Lupescu, ktorú si zobral za ženu v roku 1947, vyhostený z krajiny. Jeho syn Michael sa vrátil na trón a Železná garda pod vedením Codreanuovho nástupcu Horia Sima sformovala Národný legionársky štát v neľahkom spojenectve s hlavou armády, maršálom Ionom Antonescuom, ktorý bol vymenovaný za premiéra dva dni pred Karolovou abdikáciou.
Železná garda využila svoju moc na vybavovanie účtov, rehabilitáciu Codreanua a zavraždenie jeho nepriateľov. Ale keď sa pokúšali vypudiť Antonescu, boli porazení a jej lídri deportovaní. Nakoniec vládla Železná garda Rumunsku iba 131 dní. (V roku 1944 kráľ Michael zatkol Antonescua a vydal ho Sovietom. Nakoniec bol popravený. Sám kráľ bol neskôr zosadený a utiekol do exilu v roku 1947).
Hitler bol zaiste rád, že odmietol návrhy, aby obnovil v Nemecku hohenzollernskú dynastiu, potom čo mohol pozorovať zradu svojich rumunských bratrancov v rokoch 1938 a 1944, nehovoriac o tom akú úlohu zohral rod Savojských v zosadení Mussoliniho v roku 1943.
Rasoví nacionalisti v Európe sú príliš pochabí, ak umožnia historickému sentimentu a aristokratickému princípu, aby ich zviazali so zvyškami starých monarchov a aristokratov. Tento trans-národný a anti-nacionalistický zväzok z väčšej časti degenerovaných snobov v skutočnosti nemôže dopustiť vzostup novej aristokracie krvi a charakteru, ktorá samozrejme môže inkorporovať tie najlepšie elementy starej aristokracie, ale zároveň by mala byť schopná zakázať jej tradičný status a privilégia vždy, keď to bude potrebné. Tieto dynastie sfúknu konkurenčné dynastie z čírej ambície. Zosadenie z trónu je v ich prípade ďaleko jemnejším zaobchádzaním, než keby mali odmeniť svojich rivalov.
Vo všetkej úprimnosti, prvú časť Väzenských poznámok, ktorú som čítal bol Dodatok, ktorý obsahuje 6 článkov o Codreanovi a Železnej garde od Júliusa Evolu. Sú z veľkej časti repetitívne a posledné dva do značnej miery reprízujú prvé štyri, avšak ponúkajú i nové informácie. Evola stretol Codreanua v roku 1938. Hoci Evola nebol kresťan, nijako mu to nebránilo v tom, aby Codreanu urobil na neho nesmierny dojem ako spirituálny a politický líder. Evola nám hlási, že bol vysoký a pohľadný, s tmavými vlasmi a modrými očami, naivný a úprimný, mimoriadne charizmatický a akoby z iného sveta, napriek tomu stál nohami pevne na zemi (Po ich stretnutí prišiel ešte Evolu osobne pozrieť do hotela). Tým najzaujímavejším s čím sa v týchto článkoch stretnete je však intenzívny anti-semitský feeling u Evolu i Codreanua.
Každopádne knihu Väzenské poznámky by mal mať každý následovník baróna a rovnako i kapitána vo svojej knižnici.
Source: http://www.protiprudu.org/codreanove-vazenske-poznamky/