Editor-in-Chief
RSS Feeds
Authors
- Kerry Bolton
- Jonathan Bowden
- Buttercup Dew
- Collin Cleary
- Jef Costello
- F. Roger Devlin
- Julius Evola
- Gregory Hood
- Juleigh Howard-Hobson
- Greg Johnson
- Jason Jorjani
- Ward Kendall
- Anthony M. Ludovici
- Trevor Lynch
- H. L. Mencken
- J. A. Nicholl
- Andy Nowicki
- James J. O'Meara
- Michael O'Meara
- Christopher Pankhurst
- Tito Perdue
- Michael Polignano
- Spencer J. Quinn
- Savitri Devi
- Fenek Solère
- Irmin Vinson
- Leo Yankevich
- Francis Parker Yockey
Archives
- January 2021 (41)
- December 2020 (90)
- November 2020 (87)
- October 2020 (131)
- September 2020 (82)
- August 2020 (81)
- July 2020 (88)
- June 2020 (92)
- May 2020 (83)
- April 2020 (82)
- March 2020 (82)
- February 2020 (75)
- January 2020 (80)
- December 2019 (91)
- November 2019 (91)
- October 2019 (89)
- September 2019 (70)
- August 2019 (76)
- July 2019 (74)
- June 2019 (61)
- May 2019 (69)
- April 2019 (72)
- March 2019 (63)
- February 2019 (54)
- January 2019 (78)
- December 2018 (64)
- November 2018 (63)
- October 2018 (70)
- September 2018 (61)
- August 2018 (73)
- July 2018 (58)
- June 2018 (58)
- May 2018 (69)
- April 2018 (60)
- March 2018 (84)
- February 2018 (54)
- January 2018 (76)
- December 2017 (66)
- November 2017 (84)
- October 2017 (79)
- September 2017 (73)
- August 2017 (72)
- July 2017 (61)
- June 2017 (56)
- May 2017 (56)
- April 2017 (54)
- March 2017 (65)
- February 2017 (57)
- January 2017 (59)
- December 2016 (52)
- November 2016 (68)
- October 2016 (61)
- September 2016 (62)
- August 2016 (51)
- July 2016 (63)
- June 2016 (75)
- May 2016 (63)
- April 2016 (65)
- March 2016 (75)
- February 2016 (82)
- January 2016 (82)
- December 2015 (94)
- November 2015 (97)
- October 2015 (75)
- September 2015 (77)
- August 2015 (73)
- July 2015 (66)
- June 2015 (69)
- May 2015 (64)
- April 2015 (72)
- March 2015 (66)
- February 2015 (63)
- January 2015 (81)
- December 2014 (61)
- November 2014 (64)
- October 2014 (79)
- September 2014 (60)
- August 2014 (53)
- July 2014 (72)
- June 2014 (53)
- May 2014 (43)
- April 2014 (51)
- March 2014 (50)
- February 2014 (55)
- January 2014 (64)
- December 2013 (59)
- November 2013 (71)
- October 2013 (64)
- September 2013 (60)
- August 2013 (64)
- July 2013 (51)
- June 2013 (69)
- May 2013 (74)
- April 2013 (76)
- March 2013 (66)
- February 2013 (65)
- January 2013 (78)
- December 2012 (64)
- November 2012 (87)
- October 2012 (76)
- September 2012 (72)
- August 2012 (92)
- July 2012 (71)
- June 2012 (77)
- May 2012 (76)
- April 2012 (78)
- March 2012 (69)
- February 2012 (56)
- January 2012 (72)
- December 2011 (69)
- November 2011 (67)
- October 2011 (98)
- September 2011 (61)
- August 2011 (77)
- July 2011 (67)
- June 2011 (60)
- May 2011 (63)
- April 2011 (66)
- March 2011 (65)
- February 2011 (65)
- January 2011 (84)
- December 2010 (87)
- November 2010 (74)
- October 2010 (78)
- September 2010 (75)
- August 2010 (57)
- July 2010 (71)
- June 2010 (36)
Online texts
- Departments
- Contemporary Authors
- Beau Albrecht
- Michael Bell
- Alain de Benoist
- Kerry Bolton
- Jonathan Bowden
- Buttercup Dew
- Collin Cleary
- Giles Corey
- Jef Costello
- Morris V. de Camp
- F. Roger Devlin
- Bain Dewitt
- Jack Donovan
- Ricardo Duchesne
- Émile Durand
- Guillaume Durocher
- Mark Dyal
- Guillaume Faye
- Fullmoon Ancestry
- Jim Goad
- Tom Goodrich
- Alex Graham
- Andrew Hamilton
- Robert Hampton
- Huntley Haverstock
- Derek Hawthorne
- Gregory Hood
- Juleigh Howard-Hobson
- Richard Houck
- Nicholas R. Jeelvy
- Greg Johnson
- Ruuben Kaalep
- Julian Langness
- Travis LeBlanc
- Patrick Le Brun
- Trevor Lynch
- Kevin MacDonald
- G. A. Malvicini
- John Michael McCloughlin
- Margot Metroland
- Millennial Woes
- John Morgan
- James J. O'Meara
- Michael O'Meara
- Christopher Pankhurst
- Michael Polignano
- J. J. Przybylski
- Spencer J. Quinn
- Quintilian
- Edouard Rix
- C. B. Robertson
- C. F. Robinson
- Hervé Ryssen
- Kathryn S.
- Alan Smithee
- Ann Sterzinger
- Robert Steuckers
- Tomislav Sunić
- Donald Thoresen
- Marian Van Court
- Dominique Venner
- Irmin Vinson
- Michael Walker
- Scott Weisswald
- Leo Yankevich
- Classic Authors
- Maurice Bardèche
- Julius Evola
- Ernst Jünger
- D. H. Lawrence
- Charles Lindbergh
- Jack London
- H. P. Lovecraft
- Anthony M. Ludovici
- Sir Oswald Mosley
- National Vanguard
- Friedrich Nietzsche
- Revilo Oliver
- William Pierce
- Ezra Pound
- Saint-Loup
- Savitri Devi
- Carl Schmitt
- Miguel Serrano
- Oswald Spengler
- P. R. Stephensen
- Jean Thiriart
- John Tyndall
- Francis Parker Yockey
Recent Comments
- bilejones on The Melanincompoop Theory
- Vauquelin on Fundraiser Total & Sunday Livestream: Hour One: Paul WaggenerHour Two: Horus the Avenger
- Big T on Remembering Mr. Gurdjieff (January 13, 1866/1872/1877–October 24, 1949)
- Oscar C. on Merwin K. Hart: Forgotten American Hero & Man of the Right
- Oscar C. on Merwin K. Hart: Forgotten American Hero & Man of the Right
- Alexandra O. on Polish Nationalism of the New Millennium: An Interview with Jaroslaw Ostrogniew
- Alexandra O. on Fundraiser Total & Sunday Livestream: Hour One: Paul WaggenerHour Two: Horus the Avenger
- Robert Clingan on Fundraiser Total & Sunday Livestream: Hour One: Paul WaggenerHour Two: Horus the Avenger
- Reality Check on The Melanincompoop Theory
- Reality Check on The Melanincompoop Theory
- S on The Melanincompoop Theory
- S on The Melanincompoop Theory
- Liam Kernaghan on When Your Child Dies for a Cause
- Alexandra O. on A Time for Intermarium
- Digger on The Melanincompoop Theory
Agora (Slovak)
English original here
Agora
(2009) by sa mala jednoducho nazývať Hypatia, pretože nám rozpráva príbeh o Hypatii z Alexandrie, filozofke a matematičke, ktorá bola zavraždená kresťanským davom v roku 415 n.l. Hypatiin život sa kryje so zničením starovekého pohanstva kresťanstvom, takže jej vražda symbolizuje smrť celej civilizácie.
Po smrti Juliána Odpadlíka v roku 363 n.l. bol Rím ovládaný kresťanmi a to až do jeho konca. Jovianus, Juliánov dočasný nástupca, zasadol na trón, prikázal vypáliť knižnicu v Antiochii do základov a zaviedol trest smrti pre uctievanie pohanských bohov. Od tohto momentu začala byť pohanská civilizácia mletá na prach uprostred totalitárnych ediktov z cisárského trónu a talibanským davovým násilím v uliciach.
V roku 391 n.l., keď sa Agora otvára, Theodosius „Veľký“, ktorý vládol v rokoch 379 – 395 je cisárom v Konštantínopole a Alexandria je rozdelená medzi kresťanov, pohanov a židov, ktorí sú zovretí v neustálom násilí.
Kresťanský dav, ktorý sa zmocnil chrámu boha Dionýza, pochoduje s posvätnými kultovými predmetmi v uliciach a znesväcuje ich. Pohania, rozzúrení znesväcovaním ich mystérií, ich napadnú a nepokoje sa šíria celým mestom. Pohania zistili, že sú v menšine a nájdu útočisko v Serapeu.
Serapeum bol chrám boha Serapisa, neskorej egyptskej kombinácie Osirisa aApisa – býka portrétovaného v gréckom štýle, ktorý bol božským patrónom Alexandrie. Serapeum bolo postavené macedónskym faraónom Ptolemaiom III. a postupne bolo upravované macedónskymi faraónmi a rímskymi cisármi po dobu 600 rokov. V Serapeu bola tiež umiestnená núdzová zbierka kníh z Alexandrijskej knižnice – t.j. všetko čo zostalo z tejto veľkej knižnice, ktorá možno už neexistovala viac ako storočie. Serapeum možno odôvodnene nazvať Vatikánom antiky. Ammianus Marcellinus, historik zo 4. storočia n.l., ktorý mohol iba vidieť jeho rozklad ho opísal nasledovne:
„Serapeum, tak veľkolepé až do bodu, kedy by sa slová obmedzili iba na jeho krásu, má rozľahlé priestory lemované stĺpmi, plné takmer živých sôch a mnohých ďalších umeleckých diel, že nič, s výnimkou Kapitolu, ktoré svedčí o ctihodnej večnosti Ríma, nemôže byť považované za tak ambiciózne na celom svete.“ (Res Gestae, XXII, 16)
Theodosius ukončil obliehanie Serapea udelením milosti obkľúčeným pohanom. Potom čo odišiel, kresťanský dav ho vyplienil a zničil jeho štruktúry. Theodosius potom zatvoril všetky pohanské chrámy, pričom Serapum nebolo jediné, čo bolo zničené. V roku 393 Theodosius tiež zakázal olympijské hry.
V roku 415 n.l. sa Kyril (Cyril), ktorý bol biskupom v Alexandrii, dostal do konfliktu s Orestom, imperiálnym prefektom, a tiež s alexandrijskou veľkou židovskou komunitou. Kresťania protestovali proti židovským tanečným prejavom. Kvôli udržaniu pokoja, Orestes zakázal tieto tance, ale zároveň tiež verejne umučil kresťana Hieraxa, ktorý zneužil tento zákaz na podnecovanie davu proti židom. Kyril opätovne začal brojiť proti židom, ktorí sa mu oplatili tým, že prilákali kresťanov do kostola a tam ich ukameňovali k smrti. Kresťanský dav sa za to pomstil zabíjaním a okrádaním židov a ich následným vyhnaním z mesta. Toto narušilo vzťahy medzi Kyrilom a Orestom. Keď Orestes odmietol Kyrila, tak bol následne napadnutý mníchom Ammoniusom, ktorého Orestes zatkol a umučil k smrti. Kyril potom vyhlásil Ammoniusa za svätého.
Ako si môžete domyslieť, neskončilo sa to dobre.
Neschopní pomstiť sa priamo Orestovi, kresťania sa rozhodli vyvŕšiť na Hypatii – vysoko postavenej a uznávanej príslušníčke alexandrijskej elity a jednej z posledných pohanov. Orestes bol známy tým, že vyhľadával jej spoločnosť, takže bola vhodným obetným baránkom kvôli jeho tvrdohlavosti akeďže bola ženou a zároveň pohankou, tak bolo veľmi ľahké poštvať dav proti nej. Bola obvinená z bosoráctva.
Jedného dňa bola lapená davom kresťanov, odvlečená do kostola, vyzlečená do naha a za živa stiahnutá z kože rozbitými dlaždicami. Jej telo bolo roztrhané na kúsky (ako telo Osirisa) a spálené. Orestes s odporom rezignoval alebo bol odvolaný do Konštantínopolu, zanechajúc tak Kyrila – a kresťanstvo – v ovládaní Alexandrie.
Agora je piatym filmom režiséra čílsko-španielskeho pôvodu Alejandra Amenábara (ktorý tiež zložil k filmu hudbu a bol spoluautorom scenára) (Amenábarov najznámejší film je „Tí druhí“ v hlavnej úlohe s Nicole Kidman, ďalší jeho film „Abre los Ojos“ (Otvor oči) bol prepracovaný ako „Vanilla Sky“ (Vanilkové nebo) (2001).
Napriek tomu, že je Agora vo všeobecnosti verná duchu udalostí, ktoré zobrazuje, Amenábar si dovolil isté oslobodenia od faktov, aby mohol priniesť príbeh Hypatie na plátna kín. (Pre krátky a čitateľný sumár života Hypatie a legendy o nápaditej, ale triezvo uvažujúcej akademičky pozri prácu od Marie Dzielsky Hypatia Alexandrijská, preklad F. Lyra [Cambridge: Harvard University Press, 1995].)
Za prvé, Hypatia je portrétovaná ako mladá žena, napriek tomu, že príbeh zachytáva obdobie trvajúce 25 rokov a Hypatia bola ženou okolo šesdesiatky, keď zomrela. (Židovská herečka Rachel Weisz je celkom dobrá v úlohe Hypatii. Je celkom presvedčivá ako intelektuálka s rozkošným nádychom dievčenskosti).
Za druhé, Orestes je portrétovaný ako jej študent a údajný milenec, hoci bol pravdepodobne o mnoho rokov mladší ako ona a nie je tu žiaden dôkaz, že s ňou študoval alebo že ju poznal predtým, než prišiel do Alexandrie ako prefekt. (Hypatiino odmietnutie – menštruáciou znečistená plachta – je udalosť, ktorá sa naozaj stala, ale v prípade iného nápadníka). (Oscar Isaac je celkom dobrý v úlohe Oresta).
Za tretie, Synesius, biskup z Kyrény (dnes Lýbia) bol naozaj Hypatiin študent, ale opäť by bol podstatne mladší ako ona a zomrel v roku 413 n.l., čiže 2 roky pred Hypatiou. (Vo filme ho dobre zahral Rupert Evans).
Za štvrté, Hypatiin otec Thón (hraný Michaelom Lonsdalom aka Sir Hugo Drax) je pravdivo zobrazený ako matematik a astronóm, ktorý bol vedúcou postavou v Alexandrijskej knižnici, ale nie je tu žiaden dôkaz, že zomrel počas nepokojov v roku 391.
Za piate, Hypatiina práca na heliocentrických hypotézach vrátane eliptických obežných dráh planét je samozrejme fikciou, ale ilustruje jej primárne zameranie na matematiku a astronómiu a obrovskú stratu vo vede a kultúre spôsobenej nielen jej smrťou, ale smrťou celej klasickej antiky.
Za šieste, postava otroka Davusa (hraný Maxom Minghellom) je kompletne fiktívna, ale ide o takmer nietzscheovský portrét typického demografického profilu a nahnevaných motívov kresťanských konvertitov. Ale Hypatiin príležitostne povýšenecký postoj k nemu nám tiež ukazuje, že otroci mali dobrý dôvod pohŕdať svojimi pánmi.
Za siedme, Amenábarova vízia Serapea je impozantná. Môžeme sa dohadovať o detailoch – je zobrazené ako zmes ptolemaiovskej egyptskej a gréckej architektúry, čo môže byť historicky korektné – ale feeling je jednoducho správny. A filmové zobrazenie obliehania a vyplienenia chrámu a jeho knižnice je tiež veľmi emotívne. Ale napriek tomu, že nie je možné, aby kresťania pre tieto udalosti vyzerali dobre, tak film v skutočnosti skresľuje fakty v prospech kresťanov tým, že portrétuje ich provokácie voči pohanom ako triviálne (hádzanie ovocia do sôch) a zobrazuje Serapeum ako spustošené, nie zničené. (Bolo premenené na kostol a stabilizované).
Za ôsme, keď alexandrijský cirkevný hodnostár obviní Hypatiu z toho, že „v nič neverí“ jej odpoveďou je, že „verí vo filozofiu“, čo sa zdá byť vyjadrením osvietenských pohľadov spopularizovaných Johnom Tolandom, Gibbonom aVoltairom ako obhajcami rozumu a vedy proti náboženskej povere. Ale táto dichotómia v starovekej Alexandrii nič neznamenala. Hypatiin otecThón nebol iba astronóm a matematik, ale tiež študent hermetických a orfických mystérií a nie je dôvod sa nedomievať, že Hypatia bola tiež mysticky zasvätená. Hypatia zrejme nebola oddaná verejným kultom Alexandrie. Ale nebola neveriaca – jednoducho iba nebola kresťankou.
Za deviate, Hypatiina smrť bola tak hrozná, že nemohla byť zobrazená vo filme. Bola ďaleko horšia ako ukrižovanie Ježiša, ktoré už posunulo hranice filmového stvárnenia v Gibsonovom Umučení Krista. Správnym riešením by samozrejme bolo neukázať ju. Ale namiesto toho sa Amenábar rozhodol ukázať niečo čo sa nikdy nestalo a transformuje Hypatiinu smrť z činu kresťanskej krutosti do činu kresťanského milosrdenstva. Opäť, je nemožné, aby kresťania z toho vyšli dobre, ale Amenábar je ochotný opakovane falšovať fakty, aby zobrazil kresťanov v lepšom svetle.
Za desiate a nakoniec, ako väčšina dnešných filmov, i Agora obsadzuje čiernych proti ich typu. Môžeme vidieť čiernych študentov v Serapeu a čiernych hodnostárov v alexandrijskom senáte. Toto je však veľmi nepravdepodobné. Navyše Amenábarovo obsadenie mnícha Ammoniusa (Ashraf Barhom) a biskupa Kyrila (Sami Samir) hraničí s politickou nekoretnosťou, pretože sú obaja snedí a so semitskými črtami, čo zaiste prinúti Európanov myslieť na ISIS, Taliban a saláfistov, inými slovami na tých, ktorí by chceli urobiť dnešnému Vatikánu a chrámu Notre Dame to isté, čo kresťania urobili Serapeu v minulosti.
Jedna z najsilnejších scén v Agore je počas obliehania Serapea. Jeden z pohanov, ktorý si až do tejto chvíle myslel, že to bola stále jeho civilizácia sa pozrie na obrovský dav nahnevaných kresťanov a opýta sa: Odkedy tu bolo tak veľa kresťanov?
Od tej doby, keď už bolo príliš neskoro. Našou prácou ako bielych nacionalistov je zobudiť našich ľudí pokým je ešte čas.
Jednoznačne odporúčam Agoru všetkým mojim čitateľom, obzvlášť milovníkom antiky, neopohanom, ktorí chcú vidieť pohanstvo bez barbarizmu a obrancom európskej civilizácie pred ďalšou vlnou biblického monoteizmu.
Source: http://othala.deliandiver.org/2015/02/agora/