James Foley, Aleppo, July, 2012, with his weapon of choice
697 words
English original here
Mojimi prvotnými reakciami na popravu amerického novinára Jamesa Foleya islamistickými militantmi boli zdesenie a pobúrenie. Moje pocity sa však zmenili, keď som sa o Foleyho práci dozvedel viac. Gregory Hood píše:
„Foley svojou prácou sledoval špecifickú agendu, keďže sa pokúšal odhaliť ,zverstvá’ Asadovho režimu a podporiť ,demokratické’ hnutie. Možno pracoval na voľnej nohe, ale jeho pohľad na svet bol mimoriadne predvídateľný a pro-systémový. Patril k tým, ktorí otázku rasy, náboženstva a identity riešia v hre, kde dobrí rovnostárski demokrati bojujú proti zlým reakcionárom.
Bol bleskovo rýchly v pritiahnutí kritickej pozornosti k takým incidentom, ktoré by média nazvali islamofóbnymi, ako napr. keď mal jeden americký vojenský dôstojník kritické komentáre na adresu islamu počas školenia o terorizme. Písal články, ktoré by sme považovali za paródiu ako jeden, kde si kladie otázku, či je pravicový terorizmus rovnakou hrozbou ako Al-Káida. Okrem toho agresívne a neustále pretláčal intervenciu Severoatlantickej aliancie v Sýrií a zbrojenie opozície voči Asadovi…“
V krátkosti povedané, Foley aktívne podporoval zničenie Asadovho režimu a ozbrojenú podporu anti-asadovských skupín, ktoré majú na svedomí smrť nespočetného počtu nevinných- a práve jedna z takýchto skupín mu usekla hlavu.
Takže nakoniec tu predsa len zaúčinkovala vyššia moc.
Extrémisti z ISIS sú stále divokí. Sú destiláciou všetkého zlého a skazeného v islame. Za ich činom síce stáli zlé motívy, ale v tomto prípade urobili správnu vec.
V občianskej vojne v Sýrií zahynulo už takmer 200 000 ľudí a k tejto vojne by nikdy nedošlo, ak by Spojené štáty neboli ochotné likvidovať nepriateľov Izraela na objednávku organizovanej židovskej komunity, ktorá ovláda túto krajinu.
James Foley nebol tvorcom takejto politiky, ale bol viac než jej pasívnym podporovateľom. Nebol možno generálom, ale bol ochotným pešiakom v službách judeo-americkej stratégie zvrhnutia sekulárnych nacionalistických arabských lídrov ako Saddám Husajn, Muammar Kaddáfí a Baššár al-Asad- v prípade posledných dvoch menovaných i za pomoci islamistických militantov, vrátane Al-Káidy a ISIS.
Na Blízkom východe nebude nikdy liberálna demokracia a podpora skupín ako Al-Kaída, ISIS a Moslimské bratstvo rozhodne k liberálnej demokracií nepovedie. V to najlepšie, čo môžeme v tomto regióne dúfať, sú sekulárni autoritatívni nacionalistickí lídri ako Saddám, Kaddáfi a Asad. Takéto režimy sú tiež ďaleko lepšie pre voľnomyšlienkárov, ženy a náboženské minority, ktoré bývajú prenasledované islamistami.
Lenže americká zahraničná politika nie je určovaná americkými záujmami, ani arabskými, ale židovskými. Sekulárne arabské režimy sú silné a prosperujúce a Izrael nechce mať silných a prosperujúcich nepriateľov. Preto musia byť zničené. Nenahradíme ich však „demokraciou“, pretože to je jednoducho nemožné. Výsledkom bude chaos a ten tu presne i máme.
James Foley pravdepodobne nikdy nezastrelil, nesťal, nepochoval zaživa, neukameňoval alebo nejedol mäso žiadneho Sýrčana. Ale tým, že podporoval falošné správy ospravedlňujúce vojnu proti Asadovi nesmie i on zodpovednosť za tieto zverstvá, pričom pravdepodobne môžeme k nim pridať aj zverstvá spáchané v Iraku. Foley mal krv na svojich rukách, preto jeho smrť uspokojuje môj zmysel pre spravodlivosť.
Je škoda, že viac podobných propagandistov nezomrie. Môže to prispieť k zodpovednejšiemu spravodajstvu. A ako pri každej vojne, je škoda, že sú to pešiaci a nie generáli, ktorí sa stanú terčom útoku. Pretože by sme mohli žiť v lepšom svete, ak by vojnoví štváči ochutnali teror, deštrukciu a smrť, ktorú spôsobujú ostatným.
Keď sa William Pierce pýtal „kto ovláda Ameriku?“ jeho odpoveďou nebol prezident, kongres a súdnictvo, ale vlastníci spravodajských a zábavných médií. Sú to práve média, ktoré formujú vedomie a hodnoty verejnosti, môžu vyzdvihnúť i potopiť akéhokoľvek politického lídra, rovnako ohlasujú vládnucu ortodoxiu, podporujú hystériu kvôli ich honom na čarodejnice a „križiackym výpravám” a odhaľujú a ničia svojich oponentov. Nie sú neutrálne, ani nevinné, a ani neuplatňujú slobodu slova ( tú aktívne odopierajú svojim odporcom).
Nepriateľskí novinári sú legitímnym cieľom vo vojnových zónach. A keďže novinári bojujú bez uniforiem, pod falošnými zámienkami a za použitia lží, tak je odôvodniteľné k nim pristupovať ako k partizánom a špiónom, nie ako k vojakom. Ak ISIS a ďalšie džihádistické zoskupenia budú pokračovať v takomto „odmeňovaní“ novinárov na Blízkom východe, tak možno prídu na iné myšlienky pokiaľ ide o lži, ktoré rozširujú a agendy, ktorým slúžia. Možno raz prídu na iné myšlienky aj pokiaľ ide o ich rolu pešiakov vo vojne proti bielym, ktorá prebieha v Amerike.
Source: http://othala.deliandiver.org/2015/01/novinari-klamu-a-ludia-zomieraju/
Novinári klamú a ľudia zomierajú
James Foley, Aleppo, July, 2012, with his weapon of choice
697 words
English original here
Mojimi prvotnými reakciami na popravu amerického novinára Jamesa Foleya islamistickými militantmi boli zdesenie a pobúrenie. Moje pocity sa však zmenili, keď som sa o Foleyho práci dozvedel viac. Gregory Hood píše:
„Foley svojou prácou sledoval špecifickú agendu, keďže sa pokúšal odhaliť ,zverstvá’ Asadovho režimu a podporiť ,demokratické’ hnutie. Možno pracoval na voľnej nohe, ale jeho pohľad na svet bol mimoriadne predvídateľný a pro-systémový. Patril k tým, ktorí otázku rasy, náboženstva a identity riešia v hre, kde dobrí rovnostárski demokrati bojujú proti zlým reakcionárom.
Bol bleskovo rýchly v pritiahnutí kritickej pozornosti k takým incidentom, ktoré by média nazvali islamofóbnymi, ako napr. keď mal jeden americký vojenský dôstojník kritické komentáre na adresu islamu počas školenia o terorizme. Písal články, ktoré by sme považovali za paródiu ako jeden, kde si kladie otázku, či je pravicový terorizmus rovnakou hrozbou ako Al-Káida. Okrem toho agresívne a neustále pretláčal intervenciu Severoatlantickej aliancie v Sýrií a zbrojenie opozície voči Asadovi…“
V krátkosti povedané, Foley aktívne podporoval zničenie Asadovho režimu a ozbrojenú podporu anti-asadovských skupín, ktoré majú na svedomí smrť nespočetného počtu nevinných- a práve jedna z takýchto skupín mu usekla hlavu.
Takže nakoniec tu predsa len zaúčinkovala vyššia moc.
Extrémisti z ISIS sú stále divokí. Sú destiláciou všetkého zlého a skazeného v islame. Za ich činom síce stáli zlé motívy, ale v tomto prípade urobili správnu vec.
V občianskej vojne v Sýrií zahynulo už takmer 200 000 ľudí a k tejto vojne by nikdy nedošlo, ak by Spojené štáty neboli ochotné likvidovať nepriateľov Izraela na objednávku organizovanej židovskej komunity, ktorá ovláda túto krajinu.
James Foley nebol tvorcom takejto politiky, ale bol viac než jej pasívnym podporovateľom. Nebol možno generálom, ale bol ochotným pešiakom v službách judeo-americkej stratégie zvrhnutia sekulárnych nacionalistických arabských lídrov ako Saddám Husajn, Muammar Kaddáfí a Baššár al-Asad- v prípade posledných dvoch menovaných i za pomoci islamistických militantov, vrátane Al-Káidy a ISIS.
Na Blízkom východe nebude nikdy liberálna demokracia a podpora skupín ako Al-Kaída, ISIS a Moslimské bratstvo rozhodne k liberálnej demokracií nepovedie. V to najlepšie, čo môžeme v tomto regióne dúfať, sú sekulárni autoritatívni nacionalistickí lídri ako Saddám, Kaddáfi a Asad. Takéto režimy sú tiež ďaleko lepšie pre voľnomyšlienkárov, ženy a náboženské minority, ktoré bývajú prenasledované islamistami.
Lenže americká zahraničná politika nie je určovaná americkými záujmami, ani arabskými, ale židovskými. Sekulárne arabské režimy sú silné a prosperujúce a Izrael nechce mať silných a prosperujúcich nepriateľov. Preto musia byť zničené. Nenahradíme ich však „demokraciou“, pretože to je jednoducho nemožné. Výsledkom bude chaos a ten tu presne i máme.
James Foley pravdepodobne nikdy nezastrelil, nesťal, nepochoval zaživa, neukameňoval alebo nejedol mäso žiadneho Sýrčana. Ale tým, že podporoval falošné správy ospravedlňujúce vojnu proti Asadovi nesmie i on zodpovednosť za tieto zverstvá, pričom pravdepodobne môžeme k nim pridať aj zverstvá spáchané v Iraku. Foley mal krv na svojich rukách, preto jeho smrť uspokojuje môj zmysel pre spravodlivosť.
Je škoda, že viac podobných propagandistov nezomrie. Môže to prispieť k zodpovednejšiemu spravodajstvu. A ako pri každej vojne, je škoda, že sú to pešiaci a nie generáli, ktorí sa stanú terčom útoku. Pretože by sme mohli žiť v lepšom svete, ak by vojnoví štváči ochutnali teror, deštrukciu a smrť, ktorú spôsobujú ostatným.
Keď sa William Pierce pýtal „kto ovláda Ameriku?“ jeho odpoveďou nebol prezident, kongres a súdnictvo, ale vlastníci spravodajských a zábavných médií. Sú to práve média, ktoré formujú vedomie a hodnoty verejnosti, môžu vyzdvihnúť i potopiť akéhokoľvek politického lídra, rovnako ohlasujú vládnucu ortodoxiu, podporujú hystériu kvôli ich honom na čarodejnice a „križiackym výpravám” a odhaľujú a ničia svojich oponentov. Nie sú neutrálne, ani nevinné, a ani neuplatňujú slobodu slova ( tú aktívne odopierajú svojim odporcom).
Nepriateľskí novinári sú legitímnym cieľom vo vojnových zónach. A keďže novinári bojujú bez uniforiem, pod falošnými zámienkami a za použitia lží, tak je odôvodniteľné k nim pristupovať ako k partizánom a špiónom, nie ako k vojakom. Ak ISIS a ďalšie džihádistické zoskupenia budú pokračovať v takomto „odmeňovaní“ novinárov na Blízkom východe, tak možno prídu na iné myšlienky pokiaľ ide o lži, ktoré rozširujú a agendy, ktorým slúžia. Možno raz prídu na iné myšlienky aj pokiaľ ide o ich rolu pešiakov vo vojne proti bielym, ktorá prebieha v Amerike.
Source: http://othala.deliandiver.org/2015/01/novinari-klamu-a-ludia-zomieraju/