Counter-Currents
1,369 words
English original here
Nasledujúci text sa venuje zdravotníckej reforme v USA známejšej pod názvom „Obamacare“. Ide o kontroverzne vnímanú zmenu, ktorá polarizuje americkú spoločnosť už od prezidentských volieb v roku 2008. Napriek odlišným pomerom v Spojených štátoch, kde bol systém dlhodobo budovaný na súkromnom zdravotnom poistení, môže byť článok podnetný i pre slovenského čitateľa – napr. kvôli niektorým svojim návrhom pre zlepšenie celkového zdravotného stavu obyvateľstva a spravodlivejší prístup. Prajem príjemné čítanie.
Väčšina produktívnych Američanov nenávidí myšlienku socializovanej zdravotnej starostlivosti, keďže si myslia, že budú za ňu platiť viac, než z nej dostanú – a v tomto majú pravdu. Američania, ktorí sa starajú o svoje zdravie – t.j. cvičia a vyhýbajú sa fajčeniu, nezdravému jedlu, nadmernému pitiu alkoholu a príležitostnému drogovaniu – by mali neznášať myšlienku socializovanej zdravotnej starostlivosti, pretože budú platiť za liečbu rakoviny tuhých fajčiarov, trojnásobný bypass tučniakov, venerických chorôb presexovaných a impulzívnych jedincov a cukrovku, cirhózu, dialýzu, obezitu, atď. nenažraných a nestriedmych ľudí.
Môžeme sa čudovať tomu, že produktívni a v prípade otázky zdravia uvedomelí ľudia preferujú súčasný polo-súkromný systém pred socializovaným zdravotníctvom? Potrebovali by mentálnu liečbu, ak by si mysleli opak.
Ale akokoľvek bláznivo to môže znieť, chcem argumentovať, že zdraví, produktívni Američania by mali preferovať socializovanú zdravotnú starostlivosť pred systémom, ktorý máme dnes.
Za prvé, tak či tak už teraz platia za socializovanú zdravotnú starostlivosť bez toho, aby mali z toho akékoľvek benefity, pretože tu už dávno máme záludnú, pokryteckú formu socializovaného zdravotníctva.
Za druhé, socializované zdravotníctvo nemusí nevyhnutne vykorisťovať ľudí starajúcich sa o svoje zdravie na úkor rozmaznane neduživých a seba-deštruktívnych. Mohli by sme predsa odmeňovať ľudí starajúcich sa o svoje zdravie určitými benefitmi a penalizovať ľudí, ktorí sa o svoje zdravie náležite nestarajú tak, že by boli prinútení k tomu lepšie sa o seba starať.
Avšak predtým, než sa pustíme do podrobností, musíme sa čestne postaviť k tomu, prečo nemáme úplne kapitalistické, t.j. voľnotrhové zdravotníctvo. Takýto systém by znamenal, že jedinú zdravotnú starostlivosť, ktorú by človek dostal, by bola tá, za ktorú by si i sám zaplatil (alebo presvedčil ostatných, aby mu zaň zaplatili).
Áno, boli by tu i charitatívne nemocnice a ústavy pre chudobných, pokiaľ by teda niektorí ľudia kompletne neprijali libertariánsku etiku sebeckosti. Ale nebola by tu žiadna “záchranná sieť”: žiadna vláda, ktorá by garantovala, že každý kto potrebuje zdravotnú starostlivosť by ju i dostal – a to bez ohľadu na čokoľvek.
V kompletne kapitalistickom systéme by sme mali ľudí, ktorí by trpeli alebo zomierali v dôsledku ľahko predíditeľných chorôb, jednoducho z dôvodu, že by im chýbali peniaze (alebo schopnosť presvedčiť ostatných, aby platili ich účty). Len veľmi málo ľudí si želá takýto druh spoločnosti, či už ide o nábožensky veriacich, altruisticky cítiacich alebo len racionálne uvažujúcich sebcov (pretože komukoľvek sa môže stať, že bude mať smolu). A preto tu už dávno máme istú formu socializovaného zdravotníctva.
Aj v prípade, keď máte súkromné zdravotné poistenie, stále platíte dane za programy Medicare a Medicaid a pohotovostnú starostlivosť pre nemajetných. A súkromné zdravotné poistenie je tiež forma prerozdeľovania. Čím zdravší ste, tým menej zdravotnej starostlivosti využívate. Ľudia, ktorí budú mať reálny benefit zo súkromného poistenia budú tí, ktorí majú vážne zdravotné problémy.
V minulosti si mohli zdraví ľudia so súkromným poistením minimálne pripočítať menšie množstvo ochrany pred vyššie spomenutým, pretože ich poisťovne mohli odmietnuť ľudí s vážnymi zdravotnými problémami alebo prinajmenšom odmietnuť hradiť pre-existujúce zdravotné podmienky. Avšak dnes, vďaka našej vláde, to robiť nemôžu. Preto sú zdraví ľudia donútení prispievať na zdravotnú starostlivosť fajčiarom, tučniakom, pijanom, narkomanom, pacientom s AIDS a ďalším, ktorí sa môžu pripojiť k vašim “súkromným” zdravotným plánom.
Avšak situácia sa zhoršuje. Mnohí zodpovední a uvedomelí ľudia platia také vysoké poistné s vysokými odvodmi, že odkladajú návštevy lekára a dôležité prehliadky a testy, zatiaľ čo hypochondri upchávajú čakárne. To často vedie k vážnym zdravotným problémom, ktorým by sa dalo ľahko zabrániť, ak by slušní ľudia trošku viac inklinovali k tomu byť ufňukancami a flákačmi. Kde je tu spravodlivosť?
V našom súčasnom systéme polo-socializovaného zdravotníctva prináležia skryté a neprimerané benefity ľahkomyseľným, nedisciplinovaným a nezodpovedným – pričom sú platené produktívnymi, disciplinovanými a zodpovednými. Vzhľadom k tomu by možno bolo pre produktívnych a uvedomelých ľudí lepšie úplne socializované zdravotníctvo.
Socializovaná zdravotná starostlivosť je iba logickým pokračovaním záväzku, ktorý naša spoločnosť už odsúhlasila, t,j. že nikto neodíde bez potrebnej starostlivosti. Verím, že tento záväzok je vo svojej podstate správny.
Avšak socializovaný systém zdravotnej starostlivosti nesmie byť ovládaný nenávistnými rovnostármi, ktorí penalizujú zdravých a zodpovedných a rozmaznávajú chorých a nezodpovedných. Namiesto toho by sme mohli zaviesť súbor stimulov, ktoré odmeňujú zdravý životný štýl a penalizujú nezdravý.
Predovšetkým poďme odviesť peniaze získané z daní na cigarety a liehoviny do systému zdravotnej starostlivosti tak, aby ľudia, ktorí pijú a fajčia dotovali svoju vlastnú starostlivosť.
Za druhé, zdaňme nezdravé jedlá pre rovnaký účel. Urobme kukuričný sirup nákladnejším ako kaviár. Vráťme sa do spoločnosti, v ktorej bola obezita raritným znakom bohatstva, skôr ako bežným znakom chudoby, tak ako je tomu dnes.
Uvaľme značné dane na televíziu, golfové vozíky, pojazdné kosačky trávnika, občerstvenia pre vodičov a všetko ostatné, čo podporuje lenivosť a nezdravý životný štýl.
Naopak, poskytnime daňové úľavy pre voľbu zdravého životného štýlu: chodenie do posilňovní, navštevovanie kurzov jogy, odvykacie kúry od fajčenia a pitia, atď.
Jedná sa len o zopár návrhov, ktoré nám však postačia pre ilustráciu základnej myšlienky. Potrebujeme vytvoriť stimuly, ktoré podporujú zdravý život a osobnú zodpovednosť, skôr než by sme ich penalizovali.
Ale čo sloboda? Je preceňovaná, avšak stále ide o hodnotu, ktorú treba zachovať. Nikto by na základe môjho plánu nebol nútený cvičiť jumping jacks. A nikomu by nebolo bránené jesť twinkies (americká sladkosť nazývaná ako “Zlatá piškóta so smotanovou náplňou”, pozn. prekl.). (Dobre, možno iba twinkies). Nemám v úmysle zmeniť spoločnosť na výcvikový tábor alebo odtučňovaciu farmu.
Avšak ľudia, ktorí zneužívajú svoje zdravie budú musieť hradiť plné náklady, keďže ich malé slabosti budú zdanené, aby sme mohli zaplatiť liečbu chorôb, ktoré vznikajú v dôsledku ich životného štýlu. (Avšak myslím, že jedinci, ktorým ich problémy s drogami a alkoholom bránia v realizácii ich osobnej a spoločenskej zodpovednosti by mali byť donútení k liečbe).
Mali by mať ľudia slobodu v tom rozhodnúť sa spoločne pre socializovanú zdravotnú starostlivosť? Áno i nie.
Nie, pretože ľuďom by nemalo byť umožnené odhlásiť sa zo základného systému zdravotnej starostlivosti, dokonca i v prípade, keď tvrdia, že sú ochotní niesť za to následky. Predovšetkým by väčšina z nich tak či tak časom pribehla na pohotovosť. Ale mimo toho, niektoré individuálne voľby sú jednoducho bláznivé a nemali by byť poctené. Isté množstvo paternalizmu je v slušnej spoločnosti nevyhnutné.
Ale napriek tomu, že by ľudia nemali mať možnosť odhlásiť sa zo štandardnej zdravotnej starostlivosti dostupnej všetkým občanom, mali by mať slobodu voľby v pridanej zdravotnej starostlivosti, pokiaľ si ju zaplatia. Koniec koncov bohatí budú vždy s nami a pokiaľ budú môcť vycestovať do zahraničia, budú vyhľadávať akúkoľvek zdravotnú starostlivosť, ktorú si môžu dovoliť. Preto tu nie je dôvod eliminovať súkromný zdravotnícky sektor existujúci popri socializovanom. Navyše by bolo ďaleko účinnejšie, ak by väčšina poskytovateľov zdravotnej starostlivosti boli súkromné podniky. Vláda by bola iba najväčším zákazníkom.
Pochopiteľne, že tou najväčšou prekážkou pre socializované zdravotníctvo v Amerike nie sú ľudia, ktorí sú nemorálni, nepraktickí alebo nežiaduci. Problémom je hlboké rozdelenie a nedôvera v americkej spoločnosti. Väčšina bielych Američanov správne verí, že
(1) Ľavica by nakoniec spravovala akýkoľvek systém socializovaného zdravotníctva, a že
(2) Ľavica je silne nepriateľská voči záujmom bielych Američanov.
Táto obava má tiež svoj rasový rozmer. Bieli inštinktívne vedia, že čierni a hnedí zo systému viac berú, než doň prispievajú, zatiaľ čo bieli platia ich účty. Navyše starí ľudia sú disproporčne bieli, kým mladí zase nebieli. Preto dáva zmysel, že demokrati, ako strana nebielych, chcú zlikvidovať starých belochov, aby odčerpali ich doláre určené na zdravotnú starostlivosť smerom k demokratickému – mladšiemu a nebielemu – volebnému obvodu.
Ako ukázali štúdie hardvardského profesora Roberta Putnama, rasová a etnická diverzita je hlboko deštruktívna k sociálnej solidarite a občianskej uvedomelosti. Preto Spojené štáty nikdy nebudú mať sociálny štát škandinávskeho typu, pokiaľ nebudeme mať rasovú a etnickú homogenitu, ktorú mala kedysi Škandinávia. (Aby som bol ešte presnejší, potrebovali by sme homogénnu spoločnosť inteligentných, pracovitých a svedomitých ľudí).
Nikdy nebudeme mať plne súkromný systém zdravotnej starostlivosti. Súčasný polo-socialistický systém je nesmierne nákladný a vo svojej podstate nespravodlivý. Možno niekedy v budúcnosti, keď bude založená Biela republika, budeme môcť uvažovať o nahradení socializmu chorých fašizmom zdravých.
Source: http://www.protiprudu.org/fasisticke-zdravotnictvo/