Silné ženy

^[1]795 words

English original here ^[2]

Táto esej je z knihy „Postav sa na našu vlastnú stranu“ od Michaela Polignana.

„Ty sa iba bojíš silných žien!“ Neviem ani spočítať, koľkokrát som počul toto obvinenie vychrlené na mužov, ktorí sa rozišli so svojimi priateľkami, keď už boli unavení z ich feministických póz a vyvádzania.

Priznávam – áno, bojím sa „silných žien“. A je tu hneď niekoľko dôvodov prečo ich nemať rád a dokonca sa ich báť.

Poďme preskúmať definíciu „silných žien.“ „Silné ženy“ nie sú tie, ktoré môžu zdvíhať ťažké predmety, nosiť košíky na hlavách a tak podobne. „Silné ženy“ nie sú tie, ktoré si dokážu zachovať dôstojnosť v chvíľach smútku, ktoré prináša život a smrť. „Silnými ženami“ nie sú ani tie, ktoré okrem materstva nesú na svojich pleciach i zodpovednosť za mŕtvych, dysfunkčných, rozvedených, či inak absentujúcich otcov.

„Silnou ženou“ dnešných dní sú myslené ženy, ktoré môžu robiť všetko to, čo môže robiť muž – a to práve tak dobre, ak nie i lepšie ako on – a preto mužov nepotrebujú. Ako hovorí jeden aforizmus – „silná žena“ potrebuje muža asi podobne ako ryba bicykel. (Toto je zaiste jedna z najhlúpejších analógií aká kedy získala hrdý status klišé).

Ale veď byť potrebným je tak krásne. Byť potrebným emocionálne, nie iba pre fyzické úlohy ako vynesenie smetí, zabitie pavúkov, či otvorenie vzdorovitého veka. Čo za muža, ktorý je pri zmysloch, by preferoval ženu, ktorá ho nepotrebuje pred tou, ktorá áno? Muž, ktorý preferuje ženy, ktoré ho nepotrebujú ich v skutočnosti tiež nepotrebuje. Takáto žena môže byť pre neho prospešná len do času – kvôli sexu, či pre plytkú spoločnosť. Ale prečo by pri nej riskoval hlbšiu emočnú väzbu? Prečo by riskoval pri nej pocit, že ju potrebuje, keď ona stále trvá na tom, že ho v skutočnosti nepotrebuje?

Muži sú prirodzene promiskuitní a preto sú ochotní zmieriť sa so „silnými ženami“ dovtedy, kým je sex s nimi dobrý. Lenže muži sú tiež od prírody romantici. Som presvedčený, že muži prechovávajú ďaleko hlbšie city k svojim polovičkám než ženy k nim. (Ženy si totiž rezervujú tie najhlbšie city pre svoje deti). Muži sú preto ďaleko viac emočne zraniteľní ako ženy a budú prirodzene veľmi opatrní, pokiaľ ide o budovanie emočnej väzby so „silnými ženami“, u ktorých je ďaleko pravdepodobnejšie, že ich podrobia emočnému peklu, len aby dokázali ako „silnými“ sú. To je dôvod, prečo sú „silné ženy“ často vykrúcané, ale zriedkakedy dovedené k oltáru.

Tvrdenie, že ženy sú schopné robiť všetko čo muž, ba i lepšie, je iba obyčajná lož. Áno, nájdeme i výnimočne silné ženy a výnimočne slabých mužov. Ale v priemere sa obe pohlavia odlišujú v nespočetných spôsoboch. Takže je správne povedať, že priemerný muž môže prekonať priemernú ženu v nespočítateľných činnostiach, rovnako ako priemerná žena môže prevýšiť priemerného muža v množstve ďalších vecí. Okrem toho, pri každom páre sa nájdu veci, ktoré môže muž robiť lepšie ako žena a naopak.

Nikdy som nestretol muža, ktorý by bol posadnutý takým spôsobom, že by sa trápil so všetkými činnosťami, o ktorých si jeho priateľka myslí, že ich robí lepšie a to len preto, aby jej dokázal, že sa mýli. Jedným som si však istý: nikdy by som ho nenazval silným mužom. Navyše si viem predstaviť, ako rýchlo by bola jeho priateľka unavená z jeho pokusov prekonať ju vo varení alebo vyšívaní. Mám za to, že po čase by jej prišiel doslova opovrhnutiahodný. A keď už by konečne od neho odchádzala, tak si ho predstavujem ako stojí vo dverách do kuchyne, v zástere, pričom v rukách drží perfektne spravené soufflé a z plných pľúc kričí: „Ty sa len bojíš silných mužov!“

„Silné ženy“ sú tie najviac neisté, malicherné a súťaživé zo všetkých žien. Toto sú však ich slabiny, nie silné stránky.

Žiadny muž nechce ženu, ktorá s ním sústavne súťaží a pozerá sa na jeho slabiny. Život muža je dosť súťaživý a neistý kvôli iným mužom. Preto muži prirodzene túžia po tom, aby ich vzťahy so ženami boli útočišťom pred sústavným mužským meraním síl. Ale „silné ženy“ toto mužovi neposkytnú.

Ďalší problém so „silnými ženami“ je, že inklinujú k imitácii mylných predstáv o maskulínnom správaní. Imitujú maskulínnu súťaživosť, ale už nie prejavy maskulínneho kamarátstva, zdvorilosti a bratstva, ktoré dáva súťaživosti prvky ľudskosti. Ako by aj mohli, keď všetky z týchto jemných, kolektívnych cností sú asociované i so ženskosťou, ktorú sa „silné ženy“ snažia silou – mocou prekonať?

„Silné ženy“ si spôsobujú mrzutosť, pretože vnášajú súperenie tam, kde nie je vítané. Sami sa zosmiešnia, pretože nevyhnutne zlyhajú v niektorých pokusoch prekonať svojich mužov. Sami sa budú cítiť opovrhnutiahodné, pretože ich citové vydieranie povedie mužov k tomu, že ich nechajú vyhrať – dúfajúc, že možno upustia od svojej iritujúcej súťaživosti.

Čo je to „silná žena“? Bytosť, ktorá sa vzdala najlepších vlastností svojho pohlavia pre najhoršie vlastnosti pohlavia opačného. A to je niečo, čoho sa treba báť.

Source: http://www.protiprudu.org/silne-zeny/ ^[3]