Albrecht Durer, “The Circumcision of Christ”
1,948 words
English original here
Ženská obriezka popisuje tri základné praktiky:
1. klitoridektómiu ( čiastočné alebo úplne odstránenie klitorisu) a/alebo predkožky ( klitorálna kapucňa).
2. čiastočné alebo úplné odstránenie malých pyskov, ktoré je niekedy sprevádzané klitoridektómiou a/alebo odstránením klitorálnej kapucne.
3. Infibuláciu ( ženská obriezka), ktorá znamená čiastočné zašitie vaginálneho otvoru, čo môže tiež zahŕňať ďalšie procedúry. ( Praktiky ako genitálny piercing a tetovanie, hoci technicky ide o formy genitálneho zmrzačenia, sú všeobecne považované za odlišný problém). Amnesty International, ktorá považuje ženskú obriezku za porušenie základných ľudských práv, odhaduje že až 135 miliónov žien na celom svete bolo donútených k tomuto zákroku a 2 milióny žien a dievčat ho podstúpi každý rok.
Ženská obriezka sa praktikuje predovšetkým v Afrike a na Blízkom východe, ale môžeme sa s ňou stretnúť aj v juhovýchodnej Ázií a medzi domorodcami v Austrálií a Južnej Amerike. Ženská obriezka býva posvätená tradíciou a náboženstvom, vrátane islamského práva, ktoré špecificky vyžaduje odstránenie predkožky. Drvivá väčšina žien, ktoré podstúpia obriezku sú moslimky.
Primárnym dôvodom pre ženskú obriezku býva snaha znížiť sexuálne potešenie ženy a tak podporiť ženskú cudnosť a vernosť.Keďže je ženská obriezka videná ako nástroj zabezpečujúci mužskú dominanciu, západné feministky jej oponujú a snažia sa o jej globálny zákaz a potlačenie. Ženská obriezka je tiež v rozpore so základnými ľudskými právami, keďže iba málokedy ide o dobrovoľnú záležitosť. Rovnako je i v rozpore so snahou o verejné zdravie, pretože je veľakrát uskutočňovaná bez anestetík a dezinfekcie a často vedie k vážnym infekciám a smrti.
OSN vyhlásila šiesty február za „Medzinárodný deň nulovej tolerancie k ženskej obriezke.” Pôvodne bola ženská obriezka obmedzená iba na nebiely svet, avšak v dôsledku masívnej nebelošskej imigrácie sa dostala i do pôvodných belošských zemí a predstavuje ďalší z celého radu nových problémov. V roku 1996 bol v Spojených štátoch prijatý federálny zákon zakazujúci ženskú obriezku za účelom ochrany základných ľudských práv. Ženská obriezka bola zakázaná i v Spojenom kráľovstve, Francúzsku, Taliansku, Švédsku, Nórsku, Novom Zélande, Austrálií, Holandsku, Španielsku, Kanade a Rakúsku.
Mrzačenie mužských genitálií zase predstavuje mužská obriezka, pri ktorej dochádza k odstráneniu predkožky, hoci niekedy tiež zahŕňa piercing a tetovanie. Namiesto výrazu obriezka budem používať slovné spojenie mrzačenie genitálií.
Amnesty International uchováva dáta o ženskom genitálnom mrzačení, ktoré považuje za porušenie ľudských práv, avšak to isté nerobí v prípade mrzačenia mužských genitálií, ktoré už za ľudskoprávny problém nepovažuje, napriek tomu že drvivá väčšina mužov, ktorí podstúpili tento zákrok, nemala možnosť sa slobodne rozhodnúť. Práve možnosť voľby býva často argumentom v prospech toho, aby bolo mrzačenie ženských genitálií považované za problém spadajúci do oblasti ľudských práv.
Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že na celom svete je obrezaných okolo 30% mužov, z toho 68 % z nich sú moslimovia. Ide o viac ako 1 miliardu mužov, čo znamená, že mužské genitálne mrzačenie je 7x viac rozšírené ako ženské.
Mrzačenie mužských genitálií bolo praktizované už starovekými Egypťanmi z dôvodov, ktoré nám dodnes nie sú úplne jasné. Rovnako bolo praktizované niektorými semitskými skupinami, ale nie všetkými. Pôsobivým zdrojom, ktorý nás oboznamuje s pôvodom mužského genitálneho mrzačenia je Starý zákon, podľa ktorého bola obriezka údajne vyžiadaná samotným Bohom na znak zmluvy medzi ním a Abrahámovým potomstvom.
Zdôvodnenie za týmto náboženským prikázaním býva predmetom diskusie. Je možné, že mužské genitálne mrzačenie malo nahradiť detské obety, ktoré boli u niektorých skupín starovekých Semitov celkom bežné. Namiesto toho, aby si získali Božiu priazeň príležitostnou obeťou prvorodeného syna, tak sa Židia rozhodli, že bude pre nich výhodnejšie uspokojiť Boha týmto spôsobom. Za praxou genitálneho mrzačenia pravdepodobne stojí i snaha o zredukovanie sexuálneho potešenia – rovnako u mužov, ako i u žien.
Bez ohľadu na židovské zdôvodnenie mužského genitálneho mrzačenia, kresťania od tejto praxe upustili, keďže verili, že ich náboženstvo nahradilo Abrahámovu zmluvu s Bohom. Faktorom tu bolo i to, že mnohí z nových kresťanských konvertitov boli Gréci a Rimania, ktorým sa mrzačenie mužských genitálií hnusilo.
Islam prax mužského genitálneho mrzačenia uchoval, pretože išlo o jednu z prapôvodných praktík medzi Semitmi a rovnako i z dôvodu, že islam zachováva mnohé zo zákonných nariadení judaizmu.
Mrzačenie mužských genitálií je primárne obmedzené na Izrael a moslimský svet, ale môžeme sa s ním pochopiteľne stretnúť všade tam, kde existujú židovské a moslimské komunity. V Európe je mužské genitálne mrzačenie takmer výhradne obmedzené na Židov a moslimov. Avšak v USA je situácia odlišná a mužské genitálne mrzačenie sa od začiatku 20-teho storočia stalo veľmi rozšíreným. Okolo 75% amerických mužov- z ktorých drvivá väčšina sú nežidia a nemoslimovia- je v súčasnosti obrezaných, hoci treba poznamenať, že behom posledných desaťročí táto prax postupne klesá. V roku 2005 bolo okolo 55% amerických chlapcov obrezaných. Jedným z dôvodov poklesu je aj zvýšené povedomie o barbarskej povahe mrzačenia mužských genitálií. Ale treba brať do úvahy i výrazný nárast populácie latinoamerických mesticov, ktorí mužské genitálne mrzačenie nepraktizujú. Mužské genitálne mrzačenie je výrazne rozšírené aj v ďalších anglo-koloniálnych spoločnostiach- v Kanade (30% mužskej populácie) a Austrálií ( 58,7 % mužov), hoci v Anglicku o ňom takmer nepočuť- samozrejme s výnimkou židovských a moslimských komunít.
Stained glass depiction of the circumcision of Jesus
Vzostup mužského genitálneho mrzačenia v Spojených štátoch je komplikovaná záležitosť. Hoci má táto prax svoje korene v Starom zákone, tak býva podporovaná a praktizovaná v rámci medicínskej profesie a odvoláva sa na vedecké zdôvodnenia. Ale „problém“, ktorý mala táto praktika vyriešiť- menovite masturbáciu- je problémom iba kvôli viere v Starý zákon.
Kresťanská Amerika bola od začiatku silne náchylná k praxi mužského genitálneho mrzačenia kvôli „judaizujúcim“ starozákonným tendenciám puritánov a ďalších protestantských siekt, ktoré sa vo veľkých počtoch usadili v Amerike. Rovnaký faktor prispel k vzostupu tejto praxe i v Kanade a Austrálií.
Pravdepodobným vysvetlením prečo sa mužské genitálne mrzačenie neuchytilo v materskej krajine týchto protestantských sektárov (Anglicko) je to, že väčšinu týchto náboženských extrémistov vyhnala do kolónií. Dôvodom prečo sa mužské genitálne mrzačenie nestalo tak prominentným v Kanade bol pravdepodobne katolícky Quebec, ako i skutočnosť, že Kanada bola viac anglikánska, toryovská a loyalistická ako kolónie, z ktorých neskôr vznikli Spojené štáty.
Dnes sa stretávame s tým, že základný vzorec pokročilých náboženských praktík a hodnôt leží pod maskou vedeckosti, keďže obriezka má údajne byť spôsobom prevencie pred prenosom HIV.
Každopádne argumenty proti mužskému i ženskému genitálnemu mrzačeniu sú v zásade rovnaké:
1. Predpoklad by vždy mal byť na strane zachovania integrity ľudského tela. Odstránenie alebo pozmenenie zdravých častí tela je mrzačenie. Ak niečo funguje, tak to nemeňme.
2. Genitálne mrzačenie je takmer vždy nanútené mladistvým a deťom, ktoré nie sú dosť staré na to, aby sami uskutočnili takéto rozhodnutie. Pokiaľ ide o permanentné úpravy zdravých častí ľudského tela, tak jednotlivcom by mala byť poskytnutá možnosť voľby.
3. Genitálne mrzačenie znižuje sexuálne potešenie u oboch pohlaví.
4. Genitálne mrzačenie sa niekedy nevydarí a výsledkom je ešte väčšie znetvorenie než bolo pôvodne plánované, či nákaza infekciou, ba v niektorých prípadoch i smrť. (Dobrým krokom, ktorý by mohol viesť k zákazu mužského genitálneho mrzačenia by bolo, ak by federálna legislatíva umožnila vytvorenie národnej databázy, ktorá by zhromažďovala údaje o nehodách, chorobách a úmrtiach zapríčinených mužským genitálnym mrzačením).
5. Genitálne mrzačenie založené na náboženskej slobode by nemalo byť viac tolerované, než iné násilné porušenia ľudských práv pre náboženské účely. Ľudské obety z náboženských dôvodov sú ilegálne. To isté by malo platiť i pre genitálne mrzačenie.
Napriek tomu OSN nevyhlásila žiaden celosvetový deň „nulovej tolerancie k mužskej obriezke.” Ženské genitálne mrzačenie je v USA federálnym zločinom, zatiaľ čo mužské genitálne mrzačenie je legálne. Nedávno Brad Sherman, poslanec židovského pôvodu pôsobiaci v štáte Kalifornia, navrhol celoštátnu legislatívu namierenú proti lokálnym zákazom mužského genitálneho mrzačenia. Prečo je tu takýto dvojitý štandard? Je tu hneď niekoľko relevantných dôvodov:
1. Ženské genitálne mrzačenie je relatívne novým a cudzím zlom, zatiaľ čo mužské genitálne mrzačenie je starým a blízkym zlom. Mnoho ľudí nevidí analógiu medzi mužskou a ženskou obriezkou.
2. Muži vytvárajú väčšinu zákonov- no a muži milujú svoje penisy, či už obrezané alebo neobrezané. Čiže u obetí mužského genitálneho mrzačenia býva prítomný psychologický vzdor, ktorý im bráni pripustiť, že mohli stratiť niečo dôležité. Navyše samotný fakt straty spôsobuje, že je psychologicky náročné pripustiť, že táto strata bola pre nič. ( To je dôvod prečo i katastrofálne vojny často poskytujú argumenty pre ich pokračovanie, keďže ich ukončenie vyžaduje pripustiť, že straty boli bezvýsledné). Ďalej snaha chrániť ženy pred genitálnym mrzačením z časti pramení z inštinktívnej mužskej galantnosti.
3. V americkej politike a kultúre je prítomná ohromná dominancia Židov a preto reflektujú židovskú citlivosť a agendu. Ženské genitálne mrzačenie je primárne praktizované moslimami, ktorí sú v súčasnosti najaktívnejšími nepriateľmi Židmi ovládaného sveta. Zákaz ženskej obriezky, ktorý bol široko zavádzaný Židmi ovládaným feministickým hnutím slúži židovskej agende posilňovania napätia medzi bielymi Američanmi a moslimami, ktoré je nevyhnutnou podmienkou pre pokračovanie americkej podriadenosti židovským politickým a vojenským ambíciám na Blízkom východe.
Mužské genitálne mrzačenie je paradigmaticky židovská prax, napriek tomu že väčšina jej obetí nie sú Židia. Pravdou je, že mužské genitálne mrzačenie bolo v Spojených štátoch široko rozšírené už dlho predtým, než Židia dosiahli súčasnú politickú a kultúrnu hegemóniu, keďže táto prax má svoj pôvod v sile židovského náboženského učenia prítomného medzi americkými protestantmi. Ale napriek tomu, že súčasná židovská hegemónia nie je príčinou rozšírenia mužského genitálneho mrzačenia, tak je jednoznačne jednou z hlavných prekážok jeho legislatívneho zákazu. Taká je skutočnosť, hoci medzi samotnými Židmi v Spojených štátoch a Izraeli existuje signifikantná a rastúca opozícia voči tejto praxi.
Kedykoľvek obrezaný muž pozrie na svoj penis, tak by mal vidieť znak židovskej moci vyrezaný do jeho vlastnej kože a to ešte predtým, než sa stal plne uvedomelým. Práve hlavný prúd organizovanej židovskej komunity zaistil to, aby mužské genitálne mrzačenie bolo udržiavané Židmi, tak i Nežidmi.
Vo svetle židovskej kultúrnej a politickej sily, aktivisti proti mužskej obriezke ( tzv. inaktivisti) vynakladajú ohromné úsilie, aby sa vyhli obvineniam z „antisemitizmu“, ktoré vždy upúta pozornosť Židov a ich spojencov. Podľa oficiálnej inaktivistickej stránky: „ jediný problém, ktorý majú inaktivisti s judaizmom je obriezka“. Pomerne signifikantný počet inaktivistov sú Židia vrátane niektorých zakladateľov a vedúcich aktivistov týchto hnutí akými sú napr. Edward Wallerstein, RonaldGoldman, Leonard Glick, Mark Reiss.
Obrázok z komiksovej knihy “Monster mohel” ( Monštrum mohel)
Inaktivista Matthew Hess zo San Diega pôvodne fungoval v súlade so semitsko-korektnými pravidlami. Ale neskôr sám zistil, že ani jeho dobrovoľná zdržanlivosť nie je dostatočnou prevenciou pred útokmi zo strany Židov. Hess napísal návrh zákona, ktorý by zakázal mužské genitálne mrzačenie a hľadal štátneho zákonodarcu, ktorý by ho sponzoroval. V roku 2010 senátor štátu Massachusetts Michael Morrisey bojoval za návrh, ale bol zastavený výborom. ( Bolo by zaujímavé vedieť kto našepkával členom výboru). Hess tiež navrhoval zakázať mužské genitálne mrzačenie v meste Santa Monica, ale jeho pokus opäť išiel do stratena, keď Jena Troutman, jeho najhorlivejšia podporovateľka, bola židovskými advokátmi obvinená z antisemitizmu. Ďalší písaný zákaz od Hessa má byť predmetom hlasovania v San Franciscu v novembri. Rovnako ako predošlé návrhy i tento sa stal predmetom ataku zo strany organizovanej židovskej komunity.
Hessova aktivita môže vrhnúť trochu viac svetla na jeho komiksovú knihu „ Predkožka muža“, špecificky na jej druhé vydanie s podtitulom „ Monštrum mohel“, ktorá získala mediálnu pozornosť a spôsobila zúrivé odsúdenia zo strany vedúcich židovských osobností a ich bábok najmä kvôli svojej estetike alá Der Stürmer (Der Stürmer bol ostro protikomunisticky a protižidovsky zameraný týždenník, ktorý vydával nemecký nacistický politik a vydavateľ Julius Streicher, pozn. preklad). Usúdil snáď Hess, že odkedy by jeho legislatívna snaha mohla byť ľahko zničená židovskou anti-kampaňou, tak môže byť výhodnejšie a inštruktážnejšie donútiť jeho vyšinutých a hyperagresívnych oponentov k verejným výbuchom zlosti? Kalkuluje Hess s tým, že jeho nepriatelia ho možno splnomocnia prostredníctvom mediálnej publicity tým ako sa budú arogantne a hystericky brániť? Ak je tomu tak, potom iba znovuobjavuje spôsoby ďalšieho vydavateľa poučných komiksových kníh- Georga Lincolna Rockwella (zakladateľ a vodca Americkej nacistickej strany, pozn. preklad). Nech už bude výsledok novembrového hlasovania akýkoľvek, mnoho doteraz prispatých Kalifornčanov snáď dostane lekciu, na ktorú len tak ľahko nezabudnú. Bieli nacionalisti, ktorí oponujú židovskej moci, by tomu mali rozhodne venovať špeciálnu pozornosť.
Mrzačenie mužských genitálií a židovská moc
Albrecht Durer, “The Circumcision of Christ”
1,948 words
English original here
Ženská obriezka popisuje tri základné praktiky:
1. klitoridektómiu ( čiastočné alebo úplne odstránenie klitorisu) a/alebo predkožky ( klitorálna kapucňa).
2. čiastočné alebo úplné odstránenie malých pyskov, ktoré je niekedy sprevádzané klitoridektómiou a/alebo odstránením klitorálnej kapucne.
3. Infibuláciu ( ženská obriezka), ktorá znamená čiastočné zašitie vaginálneho otvoru, čo môže tiež zahŕňať ďalšie procedúry. ( Praktiky ako genitálny piercing a tetovanie, hoci technicky ide o formy genitálneho zmrzačenia, sú všeobecne považované za odlišný problém). Amnesty International, ktorá považuje ženskú obriezku za porušenie základných ľudských práv, odhaduje že až 135 miliónov žien na celom svete bolo donútených k tomuto zákroku a 2 milióny žien a dievčat ho podstúpi každý rok.
Ženská obriezka sa praktikuje predovšetkým v Afrike a na Blízkom východe, ale môžeme sa s ňou stretnúť aj v juhovýchodnej Ázií a medzi domorodcami v Austrálií a Južnej Amerike. Ženská obriezka býva posvätená tradíciou a náboženstvom, vrátane islamského práva, ktoré špecificky vyžaduje odstránenie predkožky. Drvivá väčšina žien, ktoré podstúpia obriezku sú moslimky.
Primárnym dôvodom pre ženskú obriezku býva snaha znížiť sexuálne potešenie ženy a tak podporiť ženskú cudnosť a vernosť.Keďže je ženská obriezka videná ako nástroj zabezpečujúci mužskú dominanciu, západné feministky jej oponujú a snažia sa o jej globálny zákaz a potlačenie. Ženská obriezka je tiež v rozpore so základnými ľudskými právami, keďže iba málokedy ide o dobrovoľnú záležitosť. Rovnako je i v rozpore so snahou o verejné zdravie, pretože je veľakrát uskutočňovaná bez anestetík a dezinfekcie a často vedie k vážnym infekciám a smrti.
OSN vyhlásila šiesty február za „Medzinárodný deň nulovej tolerancie k ženskej obriezke.” Pôvodne bola ženská obriezka obmedzená iba na nebiely svet, avšak v dôsledku masívnej nebelošskej imigrácie sa dostala i do pôvodných belošských zemí a predstavuje ďalší z celého radu nových problémov. V roku 1996 bol v Spojených štátoch prijatý federálny zákon zakazujúci ženskú obriezku za účelom ochrany základných ľudských práv. Ženská obriezka bola zakázaná i v Spojenom kráľovstve, Francúzsku, Taliansku, Švédsku, Nórsku, Novom Zélande, Austrálií, Holandsku, Španielsku, Kanade a Rakúsku.
Mrzačenie mužských genitálií zase predstavuje mužská obriezka, pri ktorej dochádza k odstráneniu predkožky, hoci niekedy tiež zahŕňa piercing a tetovanie. Namiesto výrazu obriezka budem používať slovné spojenie mrzačenie genitálií.
Amnesty International uchováva dáta o ženskom genitálnom mrzačení, ktoré považuje za porušenie ľudských práv, avšak to isté nerobí v prípade mrzačenia mužských genitálií, ktoré už za ľudskoprávny problém nepovažuje, napriek tomu že drvivá väčšina mužov, ktorí podstúpili tento zákrok, nemala možnosť sa slobodne rozhodnúť. Práve možnosť voľby býva často argumentom v prospech toho, aby bolo mrzačenie ženských genitálií považované za problém spadajúci do oblasti ľudských práv.
Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že na celom svete je obrezaných okolo 30% mužov, z toho 68 % z nich sú moslimovia. Ide o viac ako 1 miliardu mužov, čo znamená, že mužské genitálne mrzačenie je 7x viac rozšírené ako ženské.
Mrzačenie mužských genitálií bolo praktizované už starovekými Egypťanmi z dôvodov, ktoré nám dodnes nie sú úplne jasné. Rovnako bolo praktizované niektorými semitskými skupinami, ale nie všetkými. Pôsobivým zdrojom, ktorý nás oboznamuje s pôvodom mužského genitálneho mrzačenia je Starý zákon, podľa ktorého bola obriezka údajne vyžiadaná samotným Bohom na znak zmluvy medzi ním a Abrahámovým potomstvom.
Zdôvodnenie za týmto náboženským prikázaním býva predmetom diskusie. Je možné, že mužské genitálne mrzačenie malo nahradiť detské obety, ktoré boli u niektorých skupín starovekých Semitov celkom bežné. Namiesto toho, aby si získali Božiu priazeň príležitostnou obeťou prvorodeného syna, tak sa Židia rozhodli, že bude pre nich výhodnejšie uspokojiť Boha týmto spôsobom. Za praxou genitálneho mrzačenia pravdepodobne stojí i snaha o zredukovanie sexuálneho potešenia – rovnako u mužov, ako i u žien.
Bez ohľadu na židovské zdôvodnenie mužského genitálneho mrzačenia, kresťania od tejto praxe upustili, keďže verili, že ich náboženstvo nahradilo Abrahámovu zmluvu s Bohom. Faktorom tu bolo i to, že mnohí z nových kresťanských konvertitov boli Gréci a Rimania, ktorým sa mrzačenie mužských genitálií hnusilo.
Islam prax mužského genitálneho mrzačenia uchoval, pretože išlo o jednu z prapôvodných praktík medzi Semitmi a rovnako i z dôvodu, že islam zachováva mnohé zo zákonných nariadení judaizmu.
Mrzačenie mužských genitálií je primárne obmedzené na Izrael a moslimský svet, ale môžeme sa s ním pochopiteľne stretnúť všade tam, kde existujú židovské a moslimské komunity. V Európe je mužské genitálne mrzačenie takmer výhradne obmedzené na Židov a moslimov. Avšak v USA je situácia odlišná a mužské genitálne mrzačenie sa od začiatku 20-teho storočia stalo veľmi rozšíreným. Okolo 75% amerických mužov- z ktorých drvivá väčšina sú nežidia a nemoslimovia- je v súčasnosti obrezaných, hoci treba poznamenať, že behom posledných desaťročí táto prax postupne klesá. V roku 2005 bolo okolo 55% amerických chlapcov obrezaných. Jedným z dôvodov poklesu je aj zvýšené povedomie o barbarskej povahe mrzačenia mužských genitálií. Ale treba brať do úvahy i výrazný nárast populácie latinoamerických mesticov, ktorí mužské genitálne mrzačenie nepraktizujú. Mužské genitálne mrzačenie je výrazne rozšírené aj v ďalších anglo-koloniálnych spoločnostiach- v Kanade (30% mužskej populácie) a Austrálií ( 58,7 % mužov), hoci v Anglicku o ňom takmer nepočuť- samozrejme s výnimkou židovských a moslimských komunít.
Stained glass depiction of the circumcision of Jesus
Vzostup mužského genitálneho mrzačenia v Spojených štátoch je komplikovaná záležitosť. Hoci má táto prax svoje korene v Starom zákone, tak býva podporovaná a praktizovaná v rámci medicínskej profesie a odvoláva sa na vedecké zdôvodnenia. Ale „problém“, ktorý mala táto praktika vyriešiť- menovite masturbáciu- je problémom iba kvôli viere v Starý zákon.
Kresťanská Amerika bola od začiatku silne náchylná k praxi mužského genitálneho mrzačenia kvôli „judaizujúcim“ starozákonným tendenciám puritánov a ďalších protestantských siekt, ktoré sa vo veľkých počtoch usadili v Amerike. Rovnaký faktor prispel k vzostupu tejto praxe i v Kanade a Austrálií.
Pravdepodobným vysvetlením prečo sa mužské genitálne mrzačenie neuchytilo v materskej krajine týchto protestantských sektárov (Anglicko) je to, že väčšinu týchto náboženských extrémistov vyhnala do kolónií. Dôvodom prečo sa mužské genitálne mrzačenie nestalo tak prominentným v Kanade bol pravdepodobne katolícky Quebec, ako i skutočnosť, že Kanada bola viac anglikánska, toryovská a loyalistická ako kolónie, z ktorých neskôr vznikli Spojené štáty.
Dnes sa stretávame s tým, že základný vzorec pokročilých náboženských praktík a hodnôt leží pod maskou vedeckosti, keďže obriezka má údajne byť spôsobom prevencie pred prenosom HIV.
Každopádne argumenty proti mužskému i ženskému genitálnemu mrzačeniu sú v zásade rovnaké:
1. Predpoklad by vždy mal byť na strane zachovania integrity ľudského tela. Odstránenie alebo pozmenenie zdravých častí tela je mrzačenie. Ak niečo funguje, tak to nemeňme.
2. Genitálne mrzačenie je takmer vždy nanútené mladistvým a deťom, ktoré nie sú dosť staré na to, aby sami uskutočnili takéto rozhodnutie. Pokiaľ ide o permanentné úpravy zdravých častí ľudského tela, tak jednotlivcom by mala byť poskytnutá možnosť voľby.
3. Genitálne mrzačenie znižuje sexuálne potešenie u oboch pohlaví.
4. Genitálne mrzačenie sa niekedy nevydarí a výsledkom je ešte väčšie znetvorenie než bolo pôvodne plánované, či nákaza infekciou, ba v niektorých prípadoch i smrť. (Dobrým krokom, ktorý by mohol viesť k zákazu mužského genitálneho mrzačenia by bolo, ak by federálna legislatíva umožnila vytvorenie národnej databázy, ktorá by zhromažďovala údaje o nehodách, chorobách a úmrtiach zapríčinených mužským genitálnym mrzačením).
5. Genitálne mrzačenie založené na náboženskej slobode by nemalo byť viac tolerované, než iné násilné porušenia ľudských práv pre náboženské účely. Ľudské obety z náboženských dôvodov sú ilegálne. To isté by malo platiť i pre genitálne mrzačenie.
Napriek tomu OSN nevyhlásila žiaden celosvetový deň „nulovej tolerancie k mužskej obriezke.” Ženské genitálne mrzačenie je v USA federálnym zločinom, zatiaľ čo mužské genitálne mrzačenie je legálne. Nedávno Brad Sherman, poslanec židovského pôvodu pôsobiaci v štáte Kalifornia, navrhol celoštátnu legislatívu namierenú proti lokálnym zákazom mužského genitálneho mrzačenia. Prečo je tu takýto dvojitý štandard? Je tu hneď niekoľko relevantných dôvodov:
1. Ženské genitálne mrzačenie je relatívne novým a cudzím zlom, zatiaľ čo mužské genitálne mrzačenie je starým a blízkym zlom. Mnoho ľudí nevidí analógiu medzi mužskou a ženskou obriezkou.
2. Muži vytvárajú väčšinu zákonov- no a muži milujú svoje penisy, či už obrezané alebo neobrezané. Čiže u obetí mužského genitálneho mrzačenia býva prítomný psychologický vzdor, ktorý im bráni pripustiť, že mohli stratiť niečo dôležité. Navyše samotný fakt straty spôsobuje, že je psychologicky náročné pripustiť, že táto strata bola pre nič. ( To je dôvod prečo i katastrofálne vojny často poskytujú argumenty pre ich pokračovanie, keďže ich ukončenie vyžaduje pripustiť, že straty boli bezvýsledné). Ďalej snaha chrániť ženy pred genitálnym mrzačením z časti pramení z inštinktívnej mužskej galantnosti.
3. V americkej politike a kultúre je prítomná ohromná dominancia Židov a preto reflektujú židovskú citlivosť a agendu. Ženské genitálne mrzačenie je primárne praktizované moslimami, ktorí sú v súčasnosti najaktívnejšími nepriateľmi Židmi ovládaného sveta. Zákaz ženskej obriezky, ktorý bol široko zavádzaný Židmi ovládaným feministickým hnutím slúži židovskej agende posilňovania napätia medzi bielymi Američanmi a moslimami, ktoré je nevyhnutnou podmienkou pre pokračovanie americkej podriadenosti židovským politickým a vojenským ambíciám na Blízkom východe.
Mužské genitálne mrzačenie je paradigmaticky židovská prax, napriek tomu že väčšina jej obetí nie sú Židia. Pravdou je, že mužské genitálne mrzačenie bolo v Spojených štátoch široko rozšírené už dlho predtým, než Židia dosiahli súčasnú politickú a kultúrnu hegemóniu, keďže táto prax má svoj pôvod v sile židovského náboženského učenia prítomného medzi americkými protestantmi. Ale napriek tomu, že súčasná židovská hegemónia nie je príčinou rozšírenia mužského genitálneho mrzačenia, tak je jednoznačne jednou z hlavných prekážok jeho legislatívneho zákazu. Taká je skutočnosť, hoci medzi samotnými Židmi v Spojených štátoch a Izraeli existuje signifikantná a rastúca opozícia voči tejto praxi.
Kedykoľvek obrezaný muž pozrie na svoj penis, tak by mal vidieť znak židovskej moci vyrezaný do jeho vlastnej kože a to ešte predtým, než sa stal plne uvedomelým. Práve hlavný prúd organizovanej židovskej komunity zaistil to, aby mužské genitálne mrzačenie bolo udržiavané Židmi, tak i Nežidmi.
Vo svetle židovskej kultúrnej a politickej sily, aktivisti proti mužskej obriezke ( tzv. inaktivisti) vynakladajú ohromné úsilie, aby sa vyhli obvineniam z „antisemitizmu“, ktoré vždy upúta pozornosť Židov a ich spojencov. Podľa oficiálnej inaktivistickej stránky: „ jediný problém, ktorý majú inaktivisti s judaizmom je obriezka“. Pomerne signifikantný počet inaktivistov sú Židia vrátane niektorých zakladateľov a vedúcich aktivistov týchto hnutí akými sú napr. Edward Wallerstein, RonaldGoldman, Leonard Glick, Mark Reiss.
Obrázok z komiksovej knihy “Monster mohel” ( Monštrum mohel)
Inaktivista Matthew Hess zo San Diega pôvodne fungoval v súlade so semitsko-korektnými pravidlami. Ale neskôr sám zistil, že ani jeho dobrovoľná zdržanlivosť nie je dostatočnou prevenciou pred útokmi zo strany Židov. Hess napísal návrh zákona, ktorý by zakázal mužské genitálne mrzačenie a hľadal štátneho zákonodarcu, ktorý by ho sponzoroval. V roku 2010 senátor štátu Massachusetts Michael Morrisey bojoval za návrh, ale bol zastavený výborom. ( Bolo by zaujímavé vedieť kto našepkával členom výboru). Hess tiež navrhoval zakázať mužské genitálne mrzačenie v meste Santa Monica, ale jeho pokus opäť išiel do stratena, keď Jena Troutman, jeho najhorlivejšia podporovateľka, bola židovskými advokátmi obvinená z antisemitizmu. Ďalší písaný zákaz od Hessa má byť predmetom hlasovania v San Franciscu v novembri. Rovnako ako predošlé návrhy i tento sa stal predmetom ataku zo strany organizovanej židovskej komunity.
Hessova aktivita môže vrhnúť trochu viac svetla na jeho komiksovú knihu „ Predkožka muža“, špecificky na jej druhé vydanie s podtitulom „ Monštrum mohel“, ktorá získala mediálnu pozornosť a spôsobila zúrivé odsúdenia zo strany vedúcich židovských osobností a ich bábok najmä kvôli svojej estetike alá Der Stürmer (Der Stürmer bol ostro protikomunisticky a protižidovsky zameraný týždenník, ktorý vydával nemecký nacistický politik a vydavateľ Julius Streicher, pozn. preklad). Usúdil snáď Hess, že odkedy by jeho legislatívna snaha mohla byť ľahko zničená židovskou anti-kampaňou, tak môže byť výhodnejšie a inštruktážnejšie donútiť jeho vyšinutých a hyperagresívnych oponentov k verejným výbuchom zlosti? Kalkuluje Hess s tým, že jeho nepriatelia ho možno splnomocnia prostredníctvom mediálnej publicity tým ako sa budú arogantne a hystericky brániť? Ak je tomu tak, potom iba znovuobjavuje spôsoby ďalšieho vydavateľa poučných komiksových kníh- Georga Lincolna Rockwella (zakladateľ a vodca Americkej nacistickej strany, pozn. preklad). Nech už bude výsledok novembrového hlasovania akýkoľvek, mnoho doteraz prispatých Kalifornčanov snáď dostane lekciu, na ktorú len tak ľahko nezabudnú. Bieli nacionalisti, ktorí oponujú židovskej moci, by tomu mali rozhodne venovať špeciálnu pozornosť.