2,174 words
English original here
Prednáška Guillaume Fayea na konferencií American Renaissance bola vskutku bohatá na udalosti. Väčšina ľudí zrejme počula o neslávnom incidente s Michaelom Hartom. Každopádne počas Fayeho reči mi v mojej mysli utkvelo niečo ďaleko signifikantnejšie, niečo čo mi prišlo ako vskutku objavné.
Podľa Fayea „ globálny juh“, organizovaný pod vlajkou islamu, je smrteľným nepriateľom Európy. Spojené štáty, ktoré podporujú islamizáciu Európy nie sú primárne nepriateľom, ale skôr protivníkom. Faye však vôbec neklasifikuje židovskú komunitu ako nepriateľa či protivníka. Namiesto toho nazerá na Židov ako na potencionálneho spojenca v boji proti islamizácií.
Behom svojho príhovoru Faye vymenúval možné negatívne dôsledky nekontrolovaného postupu islamu, pričom v jednej chvíli povedal, že „štát Izrael možno zanikne.“ Ale k jeho údivu, tento výrok sa stretol s nadšeným aplauzom.
Aby som bol férový, tak musím priznať, že som sa tiež pripojil k aplauzu a to z číreho potmehúdstva. Ale neskôr som o tom premýšľal. Koniec koncov ako jeden môj priateľ poznamenal: „ Ak Židia stratia Izrael, tak kam podľa tých, čo tomu aplaudovali pôjdu? Pôjdu predsa do Európy. Naozaj to chceme?“ Samozrejme, že som si toho bol vedomý a som si istý, že tiež i mnohí z tých, ktorí aplaudovali.
Ale niektorí ľudia jednoducho neznášajú Židov viac než milujú svoj národ. Neznášajú Židov tak moc, že chcú aby boli poškodení, hoci by sa toto poškodenie dotklo i nás – vlastne by nás poškodilo ešte viac ako ich. Nazývajme to belošskou verziou „Samsonovej voľby.“ Ale keď budeme o židovskom probléme premýšľať racionálne, tak musíme identifikovať a izolovať sebevražednú nevraživosť, ktorá je očividne v konflikte s chladnou kalkuláciou ako pretlačiť naše rasové záujmy.
Chcel by som teda ponúknuť zopár poznámok na vzťah bieleho a židovského nacionalizmu za účelom objasnenia mojich myšlienok a rovnako i ponúknuť zaujímavý materiál na diskusiu.
1. Ako etnonacionalisti veríme v princíp „ Ein Volk, ein Reich”: Jeden národ, jeden štát (alebo aspoň štát pre jeden národ, hoci by v ňom mohli žiť i iné národy). To znamená, že podporujeme, minimálne principiálne, nacionalizmus všetkých národov, etnické sebaurčenie všetkých ľudí. V podstate presadzujeme klasický liberalizmus pre všetky národy, stav, kedy má každý národ svoje vlastné miesto, kde jeho legitímne práva nie sú v konflikte s legitímnymi právami všetkých ostatných národov. Ak by táto vízia prešla, tak by sme mali svet večného mieru. Ide o pôsobivý ideál, hoci na prvý pohľad tu môžu byť neprekonateľné prekážky pre jeho realizáciu.
2. Sionizmus je druh etnonacionalizmu. Bol koncipovaný počas 19.storočia , čo bolo obdobie rozkvetu i európskeho nacionalizmu, ako riešenie tzv. židovskej otázky. Myšlienkou tu bolo vyriešiť základné príčiny antisemitizmu vytvorením suverénnej židovskej domoviny a zjednotiť Židov za účelom zániku diaspóry.
3. Ako etnonacionalista neoponujem Izraelu alebo sionizmu ako takému. Čomu oponujem je naša zahraničná politika smerom k Izraelu a jeho susedom, ktorá je určovaná viac izraelskými záujmami než americkými. Áno, nesúhlasím so zahraničnou pomocou Izraelu, ktorá neslúži záujmom Spojených štátov. Ale jasne si to ujasnime: Problém nie je Izrael sám o sebe. Skutočným problémom je židovská diaspóra v USA.
Neoponujem existencií Izraela. Oponujem židovskej diaspóre v Spojených štátoch a ďalších belošských spoločnostiach. Chcel by som vidieť ako naši ľudia prelomia moc židovskej diaspóry a pošlú Židov do Izraela, kde sa konečne naučia byť normálnym národom.
4. Ale čo Palestínci? Za prvé, dovoľte mi jasne povedať, že s Palestíncami sympatizujem, pretože ja sám žijem pod sionistickou okupáciou. Za druhé, jednoznačne hovorím, že obdivujem Palestíncov, pretože na rozdiel od Američanov a Európanov, sú si plne vedomí, že sú okupovaným národom. Za tretie, to najdôležitejšie, čo chcem však povedať je, že obdivujem Palestíncov v tom ako bojujú proti svojim utláčateľom a prajem si, aby môj národ robil to isté.
5. Ale v konečnom dôsledku sa záujmy bielych a záujmy Palestínčanov nezhodujú. Palestínci celkom pochopiteľne chcú svoju krajinu späť. Chcú poslať Židov späť tam odkiaľ prišli. Ja ako biely nacionalista však chcem, aby všetci Židia išli do Izraela a to znamená, že si prajem, aby Izrael zostal zachovaný.
A čo palestínske sebaurčenie? Podporujem vznik palestínskeho štátu, existujúceho popri židovskom, pretože chcem poslať domov tiež palestínsku diaspóru.
V krátkosti povedané, podporujem dvojštátne riešenie. Neprajem si zničenie Izraela, pretože chcem, aby Židia žili vo svojom štáte, medzi svojimi ľuďmi. A rovnako podporujem palestínsky štát, pretože chcem, aby Palestínci žili v ňom, a nie medzi mojimi ľuďmi.
6. Bohužiaľ pokiaľ ide o palestínsku otázku, tak pohľady mnohých bielych nacionalistov sú zatemnené skutočnosťou, že neznášajú Židov viac než milujú svoj národ, čiže sú ochotní ubiť Žida akoukoľvek vhodnou palicou, vrátane odvolávania sa na princípy, ktorú sú smrteľné i pre nás samotných.
7. Napríklad mám za to, že je kontraproduktívne oponovať sionizmu z pozície anti-kolonializmu. Anti-kolonializmus totiž podkopáva legitimitu založenia Spojených štátov a prakticky každého ďalšieho belošského národa (pokiaľ pôjdeme hlboko do minulosti). Niektoré vinou otupené duše v súčasnosti uvažujú o vzkriesení neandertálcov, pravdepodobne preto, aby sa im mohli ospravedlniť za údajnú genocídu spáchanú na nich našimi kromaňonskými predkami. Ale zožierať sa kvôli chybám minulosti nás odvádza od niečoho ďaleko dôležitejšieho- menovite zabezpečenia našej budúcnosti. Najpragmatickejším riešením je dať obom- ako Palestíncom, tak i Židom- ich vlastné domoviny.
8. Rovnako je pre bielych nacionalistov kontraproduktívne útočiť na Izrael z pozície multi-kulturalizmu. Áno, niektorí ľudia, ktorí sa sťažujú na židovský dvojitý štandard pokiaľ ide o propagáciu multikulturalizmu v diaspóre a etnoštátu v Izraeli, budú síce lamentovať nad židovskou propagáciou multi-kulturalizmu u nich doma, ale zároveň požadujú, aby si ho adoptovali v Izraeli! Samozrejme, že židovský dvojitý štandard je logický, nakoľko presadzuje záujmy Židov ako diaspórnej komunity a zároveň záujmy etnoštátu- Izraela.
Ale pre bielych nacionalistov takýto dvojitý štandard neslúži žiadnemu racionálnemu účelu, keďže nikde vo svete nemáme adekvátnu politickú moc a našou jedinou nádejou je najprv vybudovať súvislé intelektuálne zázemie pre biely etnoštát a potom vybudovať kultúrne a politické hnutia, ktoré budú schopné získať moc a vytvoriť ho. Ale nikto nemôže vytvoriť koherentný intelektuálny základ tým, že bude presadzovať kontradiktórne princípy, kvôli vybitiu nenávisti na internete.
9. Rovnaký argument sa týka aj útočenia na sionizmus, pretože ide o formu nacionalizmu. Keďže Židia investovali kopec energie do toho, aby démonizovali Hitlera, mnohí si myslia, že je ohromne múdre spájať sionizmus s nacizmom a Židov s Hitlerom ( väčšina bielych nacionalistov však až takto ďaleko nezachádza). Môj spor ako bieleho nacionalistu je s propagáciou multikulturalizmu zo strany Židov a ich potláčanie zdravého nacionalizmu v belošských krajinách. Neoponujem však sionizmu, pretože ide tiež o formu nacionalizmu. Pokiaľ Židia súhlasia s nacionalizmom ( alebo národným socializmom), tak je to len k ich dobru.
Rovnaký argument platí i pre obvinenia, že sionizmus je forma rasizmu.
Úprimne verím, že množstvo podpory pre Izrael medzi americkými a európskymi konzervatívcami je iba číra forma sublimovaného bieleho rasového nacionalizmu. Aspoň to bolo tak u mňa, keď som bol konzervatívcom. Takže ponechajme Židom ich rasový nacionalizmus a majme svoj vlastný.
10. Je tiež kontraproduktívne útočiť na Izrael z pozície ľudských práv, medzinárodného práva a opozície voči násiliu. Pretože každý s výnimkou kompletných pacifistov si uvedomuje, že existujú okolnosti, kedy sú násilie, revolúcia a vojna ospravedlniteľné. Židia navyše venovali veľké úsilie propagácií myšlienky, že obrana pred genocídou môže ospravedlniť použitie akýchkoľvek nevyhnutných prostriedkov. Keďže vzdorujeme našej vlastnej genocíde a naši nepriatelia sa pravdepodobne nevzdajú bez boja, tak by bolo i pre nás správne ich použiť. Akékoľvek opatrenia, ktoré ospravedlňovali Židov voči nacistom v minulosti, a ktoré ich ospravedlňujú dnes proti Palestíncom môžu byť zajtra ospravedlnené našimi nepriateľmi.
11. Keďže ľudia budú bojovať viac fanaticky, keď nebudú mať na výber, tak Machiavelli argumentoval, že je vždy prezieravé nechať nepriateľovi prostriedky na ústup, pokiaľ to zvýši pravdepodobnosť víťazstva a zredukuje jeho straty. Židovská diaspóra považuje Izrael za útočisko, poistenie pre prípad, že sa veci zle vyvinú. Pokračujúca existencia Izraela môže uľahčiť bielym potieranie sily židovských diaspórnych komunít v našich vlastiach.
Časť židovskej psychologickej intenzity je ich sklon prezentovať každý problém ako záležitosť života a smrti, čo produkuje absurdné predstavenia lídrov tejto svetovo najmocnejšej etnickej skupiny, ktorí sa správajú hystericky ako potkany zahnaní do kúta. Prípadné zničenie Izraela by bola pre nich zámienka pre ďalšie kňučanie. Výrazne by to posilnilo židovskú mentalitu „večnej obete“ a posilnila židovský odpor k belošským záujmom.
12. Ponúkol som argumenty, že zachovanie štátu Izrael je v záujme bielych nacionalistov. Znamená to však, že je ospravedlniteľné to, že sa európski nacionalisti ako Guillaume Faye, Nick Griffin, Geert Wilders a Anders Breivik spájajú so Židmi, či už v Izraeli alebo diaspóre?
Nie, absolútne nie. A ponúknem hneď niekoľko dôvodov prečo.
13. Základom tejto navrhovanej aliancie má byť vraj spoločný záujem domorodých Európanov a diaspórnych Židov v odpore voči islamu. Ale naozaj tento spoločný záujem existuje? Koniec koncov štát Izrael, ktorý židovská diaspóra považuje za svoju poslednú poistku, existuje predsa v moslimskom mori. Navyše milióny moslimov žijú vo vnútri samotného Izraela. Jeden by si mal položiť otázku: Naozaj moslimovia naháňajú Židom až taký strach? Alebo ak sa aj Židia boja moslimov, tak existuje ešte niečo čoho sa boja viac?
Židia v Izraeli sú ochotní existovať blízko moslimských štvrtí preto aby sa vyhli ešte väčšiemu „zlu.“ Čo je týmto väčším „zlom“? Je ním samozrejme európsky antisemitizmus. Sionistický projekt bol koncipovaný ako útočište pred európskym antisemitizmom. Štát Izrael bol založený po 2.sv.vojne a práve holokaust býva využívaný ako ospravedlnenie pre založenie Izraela a pre všetky jeho nasledujúce vojny, anexie a násilné akty proti autochtónnemu obyvateľstvu. Židia sa rozhodne boja moslimov a nenávidia ich. Ale ich strach z Európanov a nenávisť, ktorú k nim pociťujú sú ešte väčšie.
Vzhľadom k židovskému strachu z európskeho antisemitizmu, by sa Židia v skutočnosti cítili bezpečnejšie v Európe, ak by bolo jej pôvodné obyvateľstvo preriedené Neeurópanmi, vrátane moslimov. Táto hypotéza je navyše úplne konzistentná s politikou podporovanou vedúcimi židovskými organizáciami, ktoré oponujú európskemu nacionalizmu, zatiaľ čo podporujú multikulturalizmus a moslimskú migráciu do Európy.
14. Ale čo prípady, keď sa Židia stali v Európe terčom moslimských útokov? Predsa len tu nebude spoločný záujem v odpore voči islamu? Myslím, že nie. Židia pokračujú v Izraeli v politike, ktorá následne vyvoláva moslimské teroristické odvety. Avšak Židia v tejto politike stále pokračujú, pretože majú za to, že je výhodná napriek tomu, že nevyhnutne vedie k židovským stratám.
Rovnaká logika platí i pre židovskú diaspóru. Áno, podporovanie moslimskej imigrácie do Európy vystavuje židovskú diaspórnu komunitu moslimskému násiliu. Ale židovská komunita považuje toto násilie za malú cenu v porovnaní s benefitom rozriedenia a následne ultimátnej deštrukcie domorodého európskeho obyvateľstva.
Židia sa cítia bezpečnejšie okolo moslimov ako okolo Európanov. Židia v skutočnosti neveria, že by v ich záujme bolo spájanie sa s európskymi nacionalistami v odpore voči moslimskej imigrácií. Ale dokonca, ak by to aj bolo v ich záujme, stále to nemusí stačiť k tomu, aby sa zmenila židovská politika. Koniec koncov môže ísť o prípad, že Židia neznášajú bielych viac než milujú samých seba.
16. Možnou je chybou pripisovať Židom až tak veľa racionality. Židovská moc možno nebude ani tak produktom racionálnej kalkulácie ako skôr iracionálneho a nutkavého opakovania vžitých evolučných stratégií zameraných na dosiahnutie dominancie nad ostatnými skupinami. Pokiaľ sú tieto stratégie aplikované skôr kompulzívne ako racionálne, tak je možné očakávať, že ich Židia budú aplikovať dokonca i vtedy, ak sa stanú pre nich kontraproduktívnymi. A vskutku, toto bol židovský vzorec po celé stáročia. Židia neustále zvyšovali svoje bohatstvo, silu a vplyv. Ale ich problém spočíva v tom, že majú tendenciu svoje hostiteľské populácie až príliš utláčať, čo vedie k náhlym skratovým reakciám a desivým zvratom osudu. Nemôžete jazdiť autom, ktoré nemá brzdy a Židia brzy nemajú.
17. Dokonca, ak by aj Židia zakročili voči európskym moslimom, tak moslimovia nie sú jediný problém. Je tu množstvo ďalších rýchlo sa množiacich ne-bielych skupín, ktoré by rovnako efektívne prispeli k rozriedeniu a zničeniu európskych belochov. Využívaním „moslimov“ako politicko-korektnej náhrady pre ne-bielych, európski nacionalisti zahnali samých seba do rétorickej slepej uličky, rovnakým spôsobom ako americkí konzervatívci používajú termín „ilegálna imigrácia“ ako náhradný termín pre ne-bielu imigráciu. Okrem toho, moslimovia sa predsa môžu stať kresťanmi pokropením svätenou vodou a ilegáli môžu byť legalizovaný zmenou zákonov.
18. Ak by Židia chceli obmedziť moslimskú imigráciu do Európy, tak by nepotrebovali malé nacionalistické strany k tomu, aby to presadili. Virtuálne cez noc by mohli mať konzervatívne strany oponujúce moslimom z konzervatívneho hľadiska, liberálne strany brojace proti moslimom z liberálneho hľadiska a zelené strany zase zo zeleného, socialistické zo socialistického atď. A toto je presne to, čo si treba predstaviť pod politickou a kultúrnou hegemóniou.
19. Politické aliancie nie sú založené iba na spoločných záujmoch, či už reálnych alebo vnímaných. Nikto nehľadá spojenectvo s bezmocnými stranami. A európske nacionalistické strany majú zvyčajne malú, ak vôbec nejakú silu. Dokonca i strany, ktoré sa dostali do parlamentu neboli nijak schopné efektívne presadiť reálnu zmenu. Európske nacionalistické strany nemajú čo ponúknuť Židom, ktorí majú reálnu moc a reálne bohatstvo.
20. Potom prečo niektorí Židia vyhľadávajú európske nacionalistické skupiny rovnako ako belošské nacionalistické zoskupenia v USA? Môže byť za tým viacero motívov, vrátane úprimného presvedčenia, šialenosti, kľučkovania, špionáže, či sabotáže. Bohužiaľ neexistuje žiaden spoľahlivý spôsob ako zistiť aké sú reálne motívy tej – ktorej osoby. V prípade Židov by som sa však kľudne vsadil, že väčšinou nebudú dobré.
Odkedy bojujeme za nič menej než biologické prežitie našej rasy, pričom nám oponuje rozsiahle množstvo Židov, tak potrebujeme byť opatrní a radšej nemať so Židmi akúkoľvek asociáciu. Naši úprimní židovskí priaznivci to pochopia, keďže poznajú svoj národ lepšie než ktokoľvek iný.
Záchrana našej rasy je boj, ktorý si musíme vybojovať sami.
Biely nacionalizmus a židovský nacionalizmus
English original here
Prednáška Guillaume Fayea na konferencií American Renaissance bola vskutku bohatá na udalosti. Väčšina ľudí zrejme počula o neslávnom incidente s Michaelom Hartom. Každopádne počas Fayeho reči mi v mojej mysli utkvelo niečo ďaleko signifikantnejšie, niečo čo mi prišlo ako vskutku objavné.
Podľa Fayea „ globálny juh“, organizovaný pod vlajkou islamu, je smrteľným nepriateľom Európy. Spojené štáty, ktoré podporujú islamizáciu Európy nie sú primárne nepriateľom, ale skôr protivníkom. Faye však vôbec neklasifikuje židovskú komunitu ako nepriateľa či protivníka. Namiesto toho nazerá na Židov ako na potencionálneho spojenca v boji proti islamizácií.
Behom svojho príhovoru Faye vymenúval možné negatívne dôsledky nekontrolovaného postupu islamu, pričom v jednej chvíli povedal, že „štát Izrael možno zanikne.“ Ale k jeho údivu, tento výrok sa stretol s nadšeným aplauzom.
Aby som bol férový, tak musím priznať, že som sa tiež pripojil k aplauzu a to z číreho potmehúdstva. Ale neskôr som o tom premýšľal. Koniec koncov ako jeden môj priateľ poznamenal: „ Ak Židia stratia Izrael, tak kam podľa tých, čo tomu aplaudovali pôjdu? Pôjdu predsa do Európy. Naozaj to chceme?“ Samozrejme, že som si toho bol vedomý a som si istý, že tiež i mnohí z tých, ktorí aplaudovali.
Ale niektorí ľudia jednoducho neznášajú Židov viac než milujú svoj národ. Neznášajú Židov tak moc, že chcú aby boli poškodení, hoci by sa toto poškodenie dotklo i nás – vlastne by nás poškodilo ešte viac ako ich. Nazývajme to belošskou verziou „Samsonovej voľby.“ Ale keď budeme o židovskom probléme premýšľať racionálne, tak musíme identifikovať a izolovať sebevražednú nevraživosť, ktorá je očividne v konflikte s chladnou kalkuláciou ako pretlačiť naše rasové záujmy.
Chcel by som teda ponúknuť zopár poznámok na vzťah bieleho a židovského nacionalizmu za účelom objasnenia mojich myšlienok a rovnako i ponúknuť zaujímavý materiál na diskusiu.
1. Ako etnonacionalisti veríme v princíp „ Ein Volk, ein Reich”: Jeden národ, jeden štát (alebo aspoň štát pre jeden národ, hoci by v ňom mohli žiť i iné národy). To znamená, že podporujeme, minimálne principiálne, nacionalizmus všetkých národov, etnické sebaurčenie všetkých ľudí. V podstate presadzujeme klasický liberalizmus pre všetky národy, stav, kedy má každý národ svoje vlastné miesto, kde jeho legitímne práva nie sú v konflikte s legitímnymi právami všetkých ostatných národov. Ak by táto vízia prešla, tak by sme mali svet večného mieru. Ide o pôsobivý ideál, hoci na prvý pohľad tu môžu byť neprekonateľné prekážky pre jeho realizáciu.
2. Sionizmus je druh etnonacionalizmu. Bol koncipovaný počas 19.storočia , čo bolo obdobie rozkvetu i európskeho nacionalizmu, ako riešenie tzv. židovskej otázky. Myšlienkou tu bolo vyriešiť základné príčiny antisemitizmu vytvorením suverénnej židovskej domoviny a zjednotiť Židov za účelom zániku diaspóry.
3. Ako etnonacionalista neoponujem Izraelu alebo sionizmu ako takému. Čomu oponujem je naša zahraničná politika smerom k Izraelu a jeho susedom, ktorá je určovaná viac izraelskými záujmami než americkými. Áno, nesúhlasím so zahraničnou pomocou Izraelu, ktorá neslúži záujmom Spojených štátov. Ale jasne si to ujasnime: Problém nie je Izrael sám o sebe. Skutočným problémom je židovská diaspóra v USA.
Neoponujem existencií Izraela. Oponujem židovskej diaspóre v Spojených štátoch a ďalších belošských spoločnostiach. Chcel by som vidieť ako naši ľudia prelomia moc židovskej diaspóry a pošlú Židov do Izraela, kde sa konečne naučia byť normálnym národom.
4. Ale čo Palestínci? Za prvé, dovoľte mi jasne povedať, že s Palestíncami sympatizujem, pretože ja sám žijem pod sionistickou okupáciou. Za druhé, jednoznačne hovorím, že obdivujem Palestíncov, pretože na rozdiel od Američanov a Európanov, sú si plne vedomí, že sú okupovaným národom. Za tretie, to najdôležitejšie, čo chcem však povedať je, že obdivujem Palestíncov v tom ako bojujú proti svojim utláčateľom a prajem si, aby môj národ robil to isté.
5. Ale v konečnom dôsledku sa záujmy bielych a záujmy Palestínčanov nezhodujú. Palestínci celkom pochopiteľne chcú svoju krajinu späť. Chcú poslať Židov späť tam odkiaľ prišli. Ja ako biely nacionalista však chcem, aby všetci Židia išli do Izraela a to znamená, že si prajem, aby Izrael zostal zachovaný.
A čo palestínske sebaurčenie? Podporujem vznik palestínskeho štátu, existujúceho popri židovskom, pretože chcem poslať domov tiež palestínsku diaspóru.
V krátkosti povedané, podporujem dvojštátne riešenie. Neprajem si zničenie Izraela, pretože chcem, aby Židia žili vo svojom štáte, medzi svojimi ľuďmi. A rovnako podporujem palestínsky štát, pretože chcem, aby Palestínci žili v ňom, a nie medzi mojimi ľuďmi.
6. Bohužiaľ pokiaľ ide o palestínsku otázku, tak pohľady mnohých bielych nacionalistov sú zatemnené skutočnosťou, že neznášajú Židov viac než milujú svoj národ, čiže sú ochotní ubiť Žida akoukoľvek vhodnou palicou, vrátane odvolávania sa na princípy, ktorú sú smrteľné i pre nás samotných.
7. Napríklad mám za to, že je kontraproduktívne oponovať sionizmu z pozície anti-kolonializmu. Anti-kolonializmus totiž podkopáva legitimitu založenia Spojených štátov a prakticky každého ďalšieho belošského národa (pokiaľ pôjdeme hlboko do minulosti). Niektoré vinou otupené duše v súčasnosti uvažujú o vzkriesení neandertálcov, pravdepodobne preto, aby sa im mohli ospravedlniť za údajnú genocídu spáchanú na nich našimi kromaňonskými predkami. Ale zožierať sa kvôli chybám minulosti nás odvádza od niečoho ďaleko dôležitejšieho- menovite zabezpečenia našej budúcnosti. Najpragmatickejším riešením je dať obom- ako Palestíncom, tak i Židom- ich vlastné domoviny.
8. Rovnako je pre bielych nacionalistov kontraproduktívne útočiť na Izrael z pozície multi-kulturalizmu. Áno, niektorí ľudia, ktorí sa sťažujú na židovský dvojitý štandard pokiaľ ide o propagáciu multikulturalizmu v diaspóre a etnoštátu v Izraeli, budú síce lamentovať nad židovskou propagáciou multi-kulturalizmu u nich doma, ale zároveň požadujú, aby si ho adoptovali v Izraeli! Samozrejme, že židovský dvojitý štandard je logický, nakoľko presadzuje záujmy Židov ako diaspórnej komunity a zároveň záujmy etnoštátu- Izraela.
Ale pre bielych nacionalistov takýto dvojitý štandard neslúži žiadnemu racionálnemu účelu, keďže nikde vo svete nemáme adekvátnu politickú moc a našou jedinou nádejou je najprv vybudovať súvislé intelektuálne zázemie pre biely etnoštát a potom vybudovať kultúrne a politické hnutia, ktoré budú schopné získať moc a vytvoriť ho. Ale nikto nemôže vytvoriť koherentný intelektuálny základ tým, že bude presadzovať kontradiktórne princípy, kvôli vybitiu nenávisti na internete.
9. Rovnaký argument sa týka aj útočenia na sionizmus, pretože ide o formu nacionalizmu. Keďže Židia investovali kopec energie do toho, aby démonizovali Hitlera, mnohí si myslia, že je ohromne múdre spájať sionizmus s nacizmom a Židov s Hitlerom ( väčšina bielych nacionalistov však až takto ďaleko nezachádza). Môj spor ako bieleho nacionalistu je s propagáciou multikulturalizmu zo strany Židov a ich potláčanie zdravého nacionalizmu v belošských krajinách. Neoponujem však sionizmu, pretože ide tiež o formu nacionalizmu. Pokiaľ Židia súhlasia s nacionalizmom ( alebo národným socializmom), tak je to len k ich dobru.
Rovnaký argument platí i pre obvinenia, že sionizmus je forma rasizmu.
Úprimne verím, že množstvo podpory pre Izrael medzi americkými a európskymi konzervatívcami je iba číra forma sublimovaného bieleho rasového nacionalizmu. Aspoň to bolo tak u mňa, keď som bol konzervatívcom. Takže ponechajme Židom ich rasový nacionalizmus a majme svoj vlastný.
10. Je tiež kontraproduktívne útočiť na Izrael z pozície ľudských práv, medzinárodného práva a opozície voči násiliu. Pretože každý s výnimkou kompletných pacifistov si uvedomuje, že existujú okolnosti, kedy sú násilie, revolúcia a vojna ospravedlniteľné. Židia navyše venovali veľké úsilie propagácií myšlienky, že obrana pred genocídou môže ospravedlniť použitie akýchkoľvek nevyhnutných prostriedkov. Keďže vzdorujeme našej vlastnej genocíde a naši nepriatelia sa pravdepodobne nevzdajú bez boja, tak by bolo i pre nás správne ich použiť. Akékoľvek opatrenia, ktoré ospravedlňovali Židov voči nacistom v minulosti, a ktoré ich ospravedlňujú dnes proti Palestíncom môžu byť zajtra ospravedlnené našimi nepriateľmi.
11. Keďže ľudia budú bojovať viac fanaticky, keď nebudú mať na výber, tak Machiavelli argumentoval, že je vždy prezieravé nechať nepriateľovi prostriedky na ústup, pokiaľ to zvýši pravdepodobnosť víťazstva a zredukuje jeho straty. Židovská diaspóra považuje Izrael za útočisko, poistenie pre prípad, že sa veci zle vyvinú. Pokračujúca existencia Izraela môže uľahčiť bielym potieranie sily židovských diaspórnych komunít v našich vlastiach.
Časť židovskej psychologickej intenzity je ich sklon prezentovať každý problém ako záležitosť života a smrti, čo produkuje absurdné predstavenia lídrov tejto svetovo najmocnejšej etnickej skupiny, ktorí sa správajú hystericky ako potkany zahnaní do kúta. Prípadné zničenie Izraela by bola pre nich zámienka pre ďalšie kňučanie. Výrazne by to posilnilo židovskú mentalitu „večnej obete“ a posilnila židovský odpor k belošským záujmom.
12. Ponúkol som argumenty, že zachovanie štátu Izrael je v záujme bielych nacionalistov. Znamená to však, že je ospravedlniteľné to, že sa európski nacionalisti ako Guillaume Faye, Nick Griffin, Geert Wilders a Anders Breivik spájajú so Židmi, či už v Izraeli alebo diaspóre?
Nie, absolútne nie. A ponúknem hneď niekoľko dôvodov prečo.
13. Základom tejto navrhovanej aliancie má byť vraj spoločný záujem domorodých Európanov a diaspórnych Židov v odpore voči islamu. Ale naozaj tento spoločný záujem existuje? Koniec koncov štát Izrael, ktorý židovská diaspóra považuje za svoju poslednú poistku, existuje predsa v moslimskom mori. Navyše milióny moslimov žijú vo vnútri samotného Izraela. Jeden by si mal položiť otázku: Naozaj moslimovia naháňajú Židom až taký strach? Alebo ak sa aj Židia boja moslimov, tak existuje ešte niečo čoho sa boja viac?
Židia v Izraeli sú ochotní existovať blízko moslimských štvrtí preto aby sa vyhli ešte väčšiemu „zlu.“ Čo je týmto väčším „zlom“? Je ním samozrejme európsky antisemitizmus. Sionistický projekt bol koncipovaný ako útočište pred európskym antisemitizmom. Štát Izrael bol založený po 2.sv.vojne a práve holokaust býva využívaný ako ospravedlnenie pre založenie Izraela a pre všetky jeho nasledujúce vojny, anexie a násilné akty proti autochtónnemu obyvateľstvu. Židia sa rozhodne boja moslimov a nenávidia ich. Ale ich strach z Európanov a nenávisť, ktorú k nim pociťujú sú ešte väčšie.
Vzhľadom k židovskému strachu z európskeho antisemitizmu, by sa Židia v skutočnosti cítili bezpečnejšie v Európe, ak by bolo jej pôvodné obyvateľstvo preriedené Neeurópanmi, vrátane moslimov. Táto hypotéza je navyše úplne konzistentná s politikou podporovanou vedúcimi židovskými organizáciami, ktoré oponujú európskemu nacionalizmu, zatiaľ čo podporujú multikulturalizmus a moslimskú migráciu do Európy.
14. Ale čo prípady, keď sa Židia stali v Európe terčom moslimských útokov? Predsa len tu nebude spoločný záujem v odpore voči islamu? Myslím, že nie. Židia pokračujú v Izraeli v politike, ktorá následne vyvoláva moslimské teroristické odvety. Avšak Židia v tejto politike stále pokračujú, pretože majú za to, že je výhodná napriek tomu, že nevyhnutne vedie k židovským stratám.
Rovnaká logika platí i pre židovskú diaspóru. Áno, podporovanie moslimskej imigrácie do Európy vystavuje židovskú diaspórnu komunitu moslimskému násiliu. Ale židovská komunita považuje toto násilie za malú cenu v porovnaní s benefitom rozriedenia a následne ultimátnej deštrukcie domorodého európskeho obyvateľstva.
Židia sa cítia bezpečnejšie okolo moslimov ako okolo Európanov. Židia v skutočnosti neveria, že by v ich záujme bolo spájanie sa s európskymi nacionalistami v odpore voči moslimskej imigrácií. Ale dokonca, ak by to aj bolo v ich záujme, stále to nemusí stačiť k tomu, aby sa zmenila židovská politika. Koniec koncov môže ísť o prípad, že Židia neznášajú bielych viac než milujú samých seba.
16. Možnou je chybou pripisovať Židom až tak veľa racionality. Židovská moc možno nebude ani tak produktom racionálnej kalkulácie ako skôr iracionálneho a nutkavého opakovania vžitých evolučných stratégií zameraných na dosiahnutie dominancie nad ostatnými skupinami. Pokiaľ sú tieto stratégie aplikované skôr kompulzívne ako racionálne, tak je možné očakávať, že ich Židia budú aplikovať dokonca i vtedy, ak sa stanú pre nich kontraproduktívnymi. A vskutku, toto bol židovský vzorec po celé stáročia. Židia neustále zvyšovali svoje bohatstvo, silu a vplyv. Ale ich problém spočíva v tom, že majú tendenciu svoje hostiteľské populácie až príliš utláčať, čo vedie k náhlym skratovým reakciám a desivým zvratom osudu. Nemôžete jazdiť autom, ktoré nemá brzdy a Židia brzy nemajú.
17. Dokonca, ak by aj Židia zakročili voči európskym moslimom, tak moslimovia nie sú jediný problém. Je tu množstvo ďalších rýchlo sa množiacich ne-bielych skupín, ktoré by rovnako efektívne prispeli k rozriedeniu a zničeniu európskych belochov. Využívaním „moslimov“ako politicko-korektnej náhrady pre ne-bielych, európski nacionalisti zahnali samých seba do rétorickej slepej uličky, rovnakým spôsobom ako americkí konzervatívci používajú termín „ilegálna imigrácia“ ako náhradný termín pre ne-bielu imigráciu. Okrem toho, moslimovia sa predsa môžu stať kresťanmi pokropením svätenou vodou a ilegáli môžu byť legalizovaný zmenou zákonov.
18. Ak by Židia chceli obmedziť moslimskú imigráciu do Európy, tak by nepotrebovali malé nacionalistické strany k tomu, aby to presadili. Virtuálne cez noc by mohli mať konzervatívne strany oponujúce moslimom z konzervatívneho hľadiska, liberálne strany brojace proti moslimom z liberálneho hľadiska a zelené strany zase zo zeleného, socialistické zo socialistického atď. A toto je presne to, čo si treba predstaviť pod politickou a kultúrnou hegemóniou.
19. Politické aliancie nie sú založené iba na spoločných záujmoch, či už reálnych alebo vnímaných. Nikto nehľadá spojenectvo s bezmocnými stranami. A európske nacionalistické strany majú zvyčajne malú, ak vôbec nejakú silu. Dokonca i strany, ktoré sa dostali do parlamentu neboli nijak schopné efektívne presadiť reálnu zmenu. Európske nacionalistické strany nemajú čo ponúknuť Židom, ktorí majú reálnu moc a reálne bohatstvo.
20. Potom prečo niektorí Židia vyhľadávajú európske nacionalistické skupiny rovnako ako belošské nacionalistické zoskupenia v USA? Môže byť za tým viacero motívov, vrátane úprimného presvedčenia, šialenosti, kľučkovania, špionáže, či sabotáže. Bohužiaľ neexistuje žiaden spoľahlivý spôsob ako zistiť aké sú reálne motívy tej – ktorej osoby. V prípade Židov by som sa však kľudne vsadil, že väčšinou nebudú dobré.
Odkedy bojujeme za nič menej než biologické prežitie našej rasy, pričom nám oponuje rozsiahle množstvo Židov, tak potrebujeme byť opatrní a radšej nemať so Židmi akúkoľvek asociáciu. Naši úprimní židovskí priaznivci to pochopia, keďže poznajú svoj národ lepšie než ktokoľvek iný.
Záchrana našej rasy je boj, ktorý si musíme vybojovať sami.