Odpor v Budapešti

1,017 words

English original here ^[2]

Zakázanie konferencie NPI (Národný politický inštitút) na tému „Budúcnosť Európy“ vládou prezidenta Viktora Orbána bolo bezprecedentnou udalosťou v histórii post-komunistického Maďarska. Ide o zlom pre identitárne hnutia a možno i pre samotný kontinent, keďže jeho vládcovia dali jasne najavo, že v Európe nedovolia obhajobu európskych záujmov.

Nevieme ako presne k tomuto rozhodnutiu došlo. Sú tu v zásade tri teórie.

Prvou je, že autority Európskej únie možno vyvíjali nátlak na maďarskú vládu. Orbán mal už zlé meno v Bruseli kvôli návrhu, že namiesto importu neeurópskych populácií by Európania mali mať vlastné deti. Taktiež hovoril pozitívne o európskom kresťanskom dedičstve. Takéto „poburujúce“ slová viedli k volaniu po jeho odstúpení. Niekto možno načrtol líniu v piesku a dal mu vedieť, že pokiaľ nepotlačí konferenciu NPI, tak bude potlačený on sám.

Druhou teóriou je, že Orbán chcel pred nadchádzajúcimi voľbami zdiskreditovať svojich „pravicových“ rivalov, stranu Jobbik – Hnutie za lepšie Maďarsko. Predstavitelia strany Jobbik mali mať pôvodne na konferencií prejav a vládnuca strana Fidesz bola nepochybne potešená tým, že mohla svojim rivalom predhadzovať asociáciu s „bielymi supremacistami“, či s podobne onálepkovanými skupinami. Jobbik na to zareagoval podobne ako americkí konzervatívci – odstúpením od účasti na konferencii a odsúdením „rasizmu“. Stále treba brať na vedomie, či sa Jobbik, ktorý získal viac ako 20 % voličských hlasov nesnaží v nasledujúcich voľbách toto číslo zvýšiť.

Tretia teória poukazuje na židovský nátlak. Židovská populácia v Maďarsku je disproporčne väčšia ako v akejkoľvek inej európskej krajine s výnimkou Francúzska. Izraelskí investori tiež vykupujú značnú časť pozemkov v krajine. Líder Jobbiku Gábor Vona sa voči tomu ohradil, pričom deklaroval, že „títo investori by sa mali obzrieť po ďalšej krajine, Maďarsko nie je na predaj.“ Výsledkom bolo to, že on i jeho strana boli oficiálne označení za antisemitských. Svetový židovský kongres, ktorí sa uskutočnil v Budapešti v máji 2013 z časti zdôraznil svoje nepriateľstvo k Jobbiku. Orbán je nepochybne pod značným tlakom, aby nejakým spôsobom upokojil maďarských Židov a zakázanie konferencie, na ktorej sa mal objaviť Jobbik, bol dobrý spôsob ako to urobiť.

Tieto tri teórie sa navzájom vôbec nevylučujú. Všetky tri by mohli byť pravdivé.

Takže čo sa vlastne stalo? Predovšetkým maďarské autority kontaktovali svoje náprotivky v rodných krajinách minimálne dvoch plánovaných rečníkov. Miestna polícia potom mužov mafiánskym spôsobom varovala, že by sa im mohli stať nepríjemné udalosti, ak by sa ukázali v Maďarsku. Jeden z vrchných predstaviteľov NPI bol tiež zadržaný na letisku v Budapešti a následne deportovaný.

Deň pred uskutočnením konferencie riaditeľ NPI Richard Spencer poslal pozvaným priateľom a podporovateľom e-mail, aby sa zišli v bare. Táto udalosť nebola súčasťou konferencie. Napriek tomu bola Spencerova správa objavená autoritami a dvadsať policajtov ho prišlo zadržať, pričom si zapísali mená prítomných v bare – čo bola úloha, ktorá si nevyžadovala viac ako troch policajtov. Bolo očividné, že niektorí z mužov zákona sa kvôli tomu, čo museli robiť, cítili trápne a dokonca sa ospravedlnili zákazníkom baru pre narušenie ich večera. Opakujem, že od pádu komunizmu v Maďarsku k ničomu podobnému nedošlo.

Legálny základ pre túto akciu zo strany vlády nie je jasný. Spencer vstúpil do šengenského priestoru v súlade so zákonom a cestoval do Maďarska vlakom. Maďarsko pritom nepožaduje od Američanov víza, pokiaľ zostanú v krajine menej ako 9 dní.

Spencerovi bolo nakoniec povedané, že Viktor Orbán ho označil za „národnú bezpečnostnú hrozbu“. Sám hovorí, že keď to počul, tak sa tomu hlasno zasmial. Ja by som sa smial tiež. Bol držaný 72 hodín a musel podpísať viaceré dokumenty v maďarčine, ktorým nerozumel a ktoré mu zakazujú vstup do šengenského priestoru, ktorý zahŕňa väčšinu Európy, po dobu 3 rokov.

Budúcnosť treba pevne uchopiť. Počul som reči o žalovaní maďarskej vlády, ale neviem povedať, či to je možné, alebo ako by to malo byť urobené. Jediná vec, ktorú môžem s istotou prehlásiť je, že by sme sa mali opäť v Európe stretnúť. Nie je to ani tak záležitosť nášho vlastného svedomia či potešenia. Nie je to primárne ani záležitosť slobody slova. Európske elity, rovnako ako tie naše, sú v zajatí klamu, ktorý zničí západnú civilizáciu, pokiaľ nebude zastavený. Klamú o zameniteľnosti populácie. Veria, že úspešná spoločnosť európskeho typu môže byť vytvorená z akéhokoľvek ľudského materiálu – dokonca i z ľudí, ktorí nikdy neuspeli vo vytvorení akejkoľvek civilizácie. Ak by Homo habilis ešte dnes žil, tak naši vládcovia by sa ho sem tiež pokúšali importovať. Táto samovražedná dezilúzia je zabalená v humanitárskom jazyku o ľudskom bratstve a pomoci chudobným, aby bola prijateľná pre masy, ktoré sú motivované a ovládané sentimentom viac, ako rozumom a pozorovaním. To, že táto zdanlivo humánna ideológia vedie k dysfunkčnej spoločnosti pozostávajúcej z vzájomne si nedôverujúcich skupín v rámci tvrdej konkurencie je nepodstatné. Na čom záleží je viera v pozitívny sentiment, nie v realitu vytvorenú touto ideológiou.

Našou prácou je pripomínať ostatným pravdu, ktorá im možno na prvé počutie znie nepríjemne, ale ktorá, ak pôsobí na vôľu, vedie k dôverujúcim spoločnostiam pozostávajúcich z ľudí, ktorí chápu jeden druhého pretože sú si podobní. A k svetu národov, v ktorom sa ľudia cítia doma.

Verím, že udalosti v Budapešti predstavujú pozitívny vývoj. Pred 20-timi rokmi by vlády Maďarska a Európskej únie neuvažovali o našom umlčaní. Ale pre európske elity nastávajú ťažšie časy. Postupne je každému zrejmé, že sú neschopné dodržať svoje sľuby a mnoho Európanov hľadá alternatívy.

Pokus potlačiť NPI konferenciu bol neobratný krok, ktorý iba zvýši záujem o nás na princípe „zákazu v Bostone“. To, že sa približne polovica návštevníkov ukázala je tiež dobrý znak. Potrebujeme viac oddaných ľudí, ktorí sú pripravení vykročiť a urobiť nevyhnutné opatrenia vtedy, keď súčasný systém prestáva fungovať. To, čo som videl v Budapešti, ma vedie k viere, že sa dostávame bližšie k tomu získať si kritické masy nevyhnutné pre túto prácu.

O autorovi: F. Roger Devlin je nezávislý autor publikujúci na viacerých stránkach ako napr. American Renaissance, Counter Currents, Occidental Observer, The Occidental Quaaterly a VDARE. Je autorom knihy „Alexander Kojeve a výsledok moderného myslenia.“ Jeho najslávnejšia esej „Sexuálna utópia pri moci“ ^[3] ovplyvnila viaceré kruhy: aktivistov za práva mužov, bielych nacionalistov i rasových realistov. Mimo tém feminizmu a „vojny pohlaví” sa Devlin často venuje i Afrikáncom, francúzskym filozofom a imigrácii. Je tiež veľkým kritikom neokonzervativizmu.

Source: http://www.protiprudu.org/odpor-v-budapesti/ ^[4]